členovia košického folklórneho súboru Železiar. Krajina vychádzajúceho slnka nie je pre umeleckého vedúceho a choreografa tohto súboru Vladimíra Urbana neznámou krajinou.
"Železiar síce ide do Japonska po prvýkrát, ale od začiatku 90. rokov sme už privítali skupiny japonských tanečníkov, učili sme ich naše tance. Ja som tam bol trikrát, učil som východniarske tance v Osake, Tokiu a ďalších mestách."
Japonských záujemcov o naše umenie vidieť aj na mnohých folklórnych festivaloch. Nahrávajú si vystúpenia, učia sa tance. Je tento záujem skutočný?
"V tejto oblasti sme rovnocenní veľkým národom. Japonci hovoria, že keď máme takéto bohaté tance, musíme mať bohatú celú kultúru. V Japonsku sa po druhej svetovej vojne vytvorila tradícia tancovania tancov rôznych národov. Existujú skupiny ľudí, ktorí sa schádzajú niekoľkokrát v týždni, tancujú filipínske, izraelské, africké, balkánske, slovenské, maďarské, poľské tance. Kultúrnym spôsobom trávia voľný čas. Tradícia tanečných domov je tu obrovská. Vidno to aj na množstve záujemcov. Pre Japonky v domácnosti je úplne prirodzené, že každý deň v týždni je ich popoludnie vyplnené nejakou podobnou činnosťou. Nielen, že sa postupne naučia tance a piesne mnohých národov, oni si ešte aj ušijú odev podobný našim krojom."
Čo ponúkne vo svojom programe Železiar?
"Budeme tam tri týždne a to je dosť veľa. Pre nás to bol veľký problém, lebo sme museli vybrať to, čo by zaujalo Japoncov. Ale ťažíme z overeného - teda z našich východoslovenských tancov: zemplínskych, abovských, spišských, niečo z pastierskej kultúry zo Šariša. Program sme vyskúšali pred Vianocami a spokojní boli naši diváci aj japonský manažér."
Kde všade bude Železiar účinkovať?
"Pricestujeme do Tokia, odlietať budeme z Osaky. To sú najznámejšie miesta. Medzi tým to bude napríklad Jokohama, Nagoja, Kobe, Macue, Jamaguči, Nagasaki, Hirošima. Dá sa očakávať, že bude množstvo takých návštevníkov našich programov, ktorí sa budú chcieť naučiť východoslovenské tance. Stret japonskej a našej kultúry je veľmi zaujímavý. Ja sám som bol prekvapený, s čím sa tam človek stretne. Pre mnohých členov súboru to budú zaujímavé stretnutia."
Železiar má veľký repertoár. Všetko sa ukázať nedá. Jedným z obmedzujúcich faktorov je kapacita lietadla. Všetky sukne, spodnice, blúzky, lajblíky, aj hudobné nástroje sa asi nepomestia...
"Aj s tým sme sa potýkali, ale pripravili sme programové bloky tak, že v jednom kroji tancujeme viac čísiel. Pravdepodobne nezoberieme guby, lebo veľa vážia, či už kožušinové, alebo vlnené. Náš japonský priateľ má cimbal, kontrabas a akordeón, takže ich nemusíme viesť. Trochu je problém s cepmi, vyrezávanými palicami. Musíme ich zabaliť, aby prežili a dopravili sa v poriadku. Dúfam, že sa nestane to, čo pri ceste do Mexika, keď nás batožina naháňala týždeň po celej krajine. Budeme bývať v nejakých hoteloch, na internátoch. Čo je vzácne, a na čo sa všetci tešia, dve noci pobudneme aj v rodinách. Aj keď sú Japonci relatívne priateľskí, vždy ochotní pozvať do reštaurácie, pohostiť, dostať sa do rodiny je veľmi vzácne. My si to preto veľmi vážime. Verím, že všetci budú mať mimoriadny zážitok. Ja som sa tam vždy cítil dobre. Človek vníma ich prostredie celkom inak. Je naozaj netradičné."
Japonci sú známi úslužnosťou, poklonami, ale našinec asi môže mať problém s niektorými životnými zásadami, presnosťou, poriadkom. Ste na to pripravení?
"Istá hrozba tam je, ale myslím, že veľkou devízou sú moje skúsenosti. Dobre sme sa prichystali. V Japonsku je napríklad samozrejmosťou prezúvanie. Všade. Nielen v súkromí. Ďalšia vec je napríklad to, že sú naučení dodržiavať stanovený harmonogram. Keď sa u nás má začať program o siedmej, môže sa aj o sedem dvadsať. Nič sa nedeje. V Japonsku je to nepredstaviteľné. Nikto si nedovolí meškať. Znamená to veľké nadradenie sa nad tým, s kým som sa dohodol. V kultúrnom dome je dojednané odkedy dokedy ho môžeme použiť. Treba to presne dodržať. Keď sa má začať o siedmej, opona sa dvíha nekompromisne presne o siedmej. Snažíme sa preto byť presní."
Vedia v mestách, kde sa chystáte už vopred, že tam príde slovenský súbor Železiar?
"V Japonsku je zvyk, že sa také veci pripravujú veľmi zavčasu. Väčšie koncerty sú avizované dva roky dopredu. Aj naša cesta tam sa avizovala dva roky, od septembra viseli vo všetkých kultúrnych domoch, kde vystúpime, aj plagáty s programom. V Japonsku už veľmi dobre vedia, že prídeme."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
