koalície. Chronické táranie cez všetky médiá, predčítavanie z neuzavretých spisov, premnoženie eštebákov na kľúčových postoch, blamáže v niekoľkých ťažiskových kauzách a pod. ozvláštnilo včera veľmi ťažké podozrenie: Slovenské vnútro nasadzuje tzv. falošných resp. maximálne pochybných svedkov, ktorými si vypomáha, keďže inak by v nedostatku ďalšieho dôkazového materiálu nemohlo naštartovať svoje veľké "imidžové procesy".

Stalo sa, že korunný svedok v kauze Černák a spol., tešiacej sa absolútnej mediálnej pozornosti, včera odvolal svoju pôvodnú výpoveď, čím bola rozbitá obžaloba proti údajnému bossovi banskobystrického podsvetia v najzávažnejších trestných činoch vraždy a brania rukojemníka. Takže prokurátorovi nezostalo nič lepšieho, než návrh vrátiť spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici na nové prejednanie. Keď tento súd presne pred rokom vymeral, na základe výpovede práve a iba toho Alexandra H., ktorý teraz hovorí čosi celkom iné, Černákovi 15 rokov, minister Pittner, neschopný zmeškať jedinú príležitosť k sebaprezentácii, to takto zglosoval: "Rozsudok mohol byť aj tvrdší, ale ešte nie je všetkým dňom koniec". Nuž, naozaj nie je, ale špeciálne jeho ministerským dňom by už aj byť mohol. Predmetný Alexander H. totiž nielenže poprel svoje "očité svedectvo", ale navyše obvinil policajné orgány, ktoré ho mali v "programe ochrany", z vydierania a nátlaku, a to v najužšej spolupráci s ďalšou vychytenou podsvetnou figúrou, Dušanom B.

My, samozrejme, nemáme najmenšie tušenie ani možnosti posúdiť, či Alexander, ktorý je tiež renomovaný gangster, klamal vtedy, alebo klame teraz. Vieme ale čosi iného: Doslova zrkadlovým spôsobom skrachovala už na prvostupňovom súde vyšetrovacia verzia v kauze Duckého vraždy; v celom spise nebolo iného dôkazu, iba výpoveď utajeného svedka maximálne pofidérnej dôveryhodnosti. Zopár mesiacov predtým bolo totiž preukázané, že v kauze únosu vlastného syna tento Ján R. krivo obvinil toho istého Olega T., proti ktorému sa prihlásil ako korunný svedok aj v kauze Duckého. Kvalitu tohto "korunného svedka na druhú" zhodnotila Slobodná Európa ešte v lete takto: "Je dôvodné podozrenie, že svedok Ján R. si únos vlastného dieťaťa vymyslel NA OBJEDNÁVKU POLÍCIE, ktorá chcela dostať Olega T. do väzby pre trestný čin vraždy Duckého, ALE NEMALA ŽIADNE RELEVANTNÉ DÔKAZY".

Bez toho, že by sme čokoľvek tvrdili, iba konštatujeme, že v dvoch imidžových kauzách, ktoré aj zásluhou propagačných úletov vnútra pútali a pútajú obrovský záujem médií, bola celá obžaloba postavená na výpovediach absolútne nedôveryhodných svedkov z najtemnejšieho podsvetia, bez ďalších podporných dôkazov. Pričom v oboch prípadoch aj došlo k totálnemu spochybneniu výpovedí došlo - raz priamym dokazovaním, druhýkrát zmenou pôvodného svedectva.

Spokojne môžu byť v práve Pittner a Ivor, keď tvrdia, že terajší zvrat je dôsledkom vyhrážok z okolia Černáka a originálna výpoveď sedí. Preťahovanie sa s podsvetím a žmýkanie pravdy z absolútne pochybných existencií na princípe "pravda je to, čo žalobu podporuje", však už naozaj prestáva byť zábavné. Výrok súdu v kauze Duckého a čerstvá blamáž výstižne dokladujú, že systém "mafián svedčí proti mafiánovi" kompromituje rezort a nestačí na úspešné zavŕšenie "výkladných procesov".

Navyše, Pittner s Ivorom strácajú kredit aj vďaka neštandardným sprievodným prejavom, ktoré sú nielenže nesmiernym štýlovým kazom na práci celého vnútra, ale teraz už s veľkou silou vyživujú podozrenie, že týmto beží naozaj iba o vlastnú slávu (tu už sa vracajú aj také epizódy, ako infantilná príchylnosť ku generálskym výložkám). Iba kvôli tejto Černákovej kauze musel byť trebárs novelizovaný zákon, ktorým sa predĺžila doba väzby z troch až na päť rokov, čím táto garnitúra rezko vykročila v stopách "mečiarovských" predchodcov, pokiaľ ide o výrobu účelových noriem na jedno konkrétne použitie. Ozajstnou kuriozitou je Pittnerova bájka o únose prezidenta a ďalších ústavných činiteľov, ktorú mala pripravovať Černákova skupina. Pomätenie dosiahlo takých dimenzií, že veru všetci označení aj dostali zosilnenú ochranu. A stále k tejto kauze patrí i historka so skobami, objavenými na streche v Leopoldove, ktorými si mal pomôcť Černák k úteku z väzenia. Ten istý Černák, o ktorom dnes Pittner s Ivorom tvrdia, že presvedčili svedka, užívajúceho bezpečie ich "ochranného programu", aby zmenil výpoveď.

Pittner sebe verným spôsobom teraz roztrubuje, že "v procese dôjde k prekvapeniu ešte na súde". To je naozaj neuveriteľné, odkiaľ asi môže mať jeden minister takéto informácie. Nám by už ale malo byť skutočne úplne jedno, či Alexander H. klame teraz či klamal predtým. Štýl, akým pracuje ministerstvo vnútra na čele s Pittnerom, sa už totálne sprofanoval a žiada si radikálnu zmenu.