informácie, pokiaľ nie sú tajné. Úradníkom však tento zákon nahnal skôr strach.
Prešovské mestské zastupiteľstvo nedávno schválilo zoznam skutočností tvoriacich predmet služobného tajomstva. Tento zoznam utajených skutočností
sa stretol s nevôľou u časti poslancov, ale aj u zástupcov médií a verejnosti. Pozrime sa preto ešte raz bližšie na to, čo všetko na prešovskej radnici tvorí zoznam služobného tajomstva.
Medzi informáciami tvoriacimi súčasť služobného tajomstva sú v bode A rôzne predpisy týkajúce sa brannej a vojenskej pohotovosti. Omnoho rozporuplnejšie sú však skutočnosti uvedené v bode B. Okrem iného sú v Prešove tajné informácie o priebehu mestskej rady, vrátane hlasovania, materiálov a zápisníc. To isté platí aj pre zasadnutia jednotlivých komisií mestského zastupiteľstva. Tajné sú aj výkazy a údaje o zostatkoch a stavoch na peňažných účtoch mesta, bankové podmienky úverov, respektíve iných finančných vzťahov, okrem tých, ktoré prerokúva zastupiteľstvo. Rovnako tajné sú aj materiály a podklady týkajúce sa príprav a plánovania kontrolných akcií a to až do začatia kontroly, ako i protokoly o výsledku kontroly a zápisnice o ich prerokovaní. Paradoxne, hneď vedľa konštatovania, že protokoly o výsledku kontroly sú tajné, je uvedené, že "tým nie je dotknutá povinnosť predkladať výsledky kontroly priamo MsZ". Poslanci schválili absurdnú formuláciu, podľa ktorej protokoly o výsledku kontroly sú tajné a zároveň verejné. Tajné preto, lebo sú uvedené medzi "tajnými" a verejné preto, že musia byť povinne predložené zastupiteľstvu, ktoré je verejné zo zákona. Podľa zoznamu predmetov tvoriacich služobné tajomstvo sú tajné aj osobné spisy zamestnancov mesta vrátane ich platov (mimo platov a odmeny primátora a hlavného kontrolóra), ako aj osobné údaje uchádzačov pri rôznych druhoch žiadostí.
Ďalšou pikantériou prijatého návrhu je konštatovanie, že "zamestnanci mesta Prešov sú povinní počas výkonu svojej práce a aj po jej skončení zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach," ktoré nariadenie obsahuje a pri porušení mlčanlivosti to bude mesto kvalifikovať ako "konanie v rozpore s oprávnenými záujmami mesta," a okrem iného môže požadovať aj náhradu škody. Pikantnosťou je v tomto prípade fakt, že zatiaľ čo mestskí úradníci musia napríklad o zasadnutí mestskej rady, či komisie mlčať, poslancov sa toto nariadenie netýka a tým pádom ho môžu beztrestne porušovať. Koniec koncov by bolo veľmi čudné, keby poslanec nemohol verejne povedať, o čom bola reč na mestskej rade alebo upozorniť na prípadné podozrenia z klientelizmu pri rozhodovaní komisií. Avšak pri akejkoľvek zmienke o priebehu mestskej rady alebo komisie zo strany zamestnanca mesta to môže byť kvalifikované ako porušenie nariadenia.
Sporné všeobecne záväzné nariadenie má v súčasnosti v rukách prokuratúra, ktorá má určiť, či je alebo nie je v rozpore so zákonom.
Aké boli názory jednotlivých mestských činiteľov na zákon o slobodnom prístupe k informáciám a naň nadväzujúce spomínané nariadenie? Za hlasovali poslanci SDĽ a SDKÚ. Predseda poslaneckého klubu SDĽ Václav Kohlmayer na margo infozákona povedal, že nie je skoordinovaný s ďalšími právnymi predpismi a bol ušitý horúcou ihlou. Navlas rovnaký názor zastával aj primátor Juraj Kopčák, ktorý sa inak s Kohlmayerom zhodne len v máločom. Poslanec Juraj Hurný (SDKÚ) konštatoval, že cieľom zoznamu utajovaných skutočností je neohroziť chod mestského úradu. Naproti tomu s týmto návrhom nesúhlasil poslanec Ivan Benko (nezávislý) a poslanecký klub členov KDH. Pri hlasovaní boli proti návrhu siedmi poslanci, napospol z KDH (Anderko, Ďurčanská, Herman, Hruška, Jacková, Macák a Pribula), zdržali sa i ďalší kresťanskí demokrati (Blichár, Ferenc, Gerlašinský, Goban a Kahanec), dvaja zástupcovia SDĽ (Čačová a Kuba) a poslanci Benko a Blicha (HZDS). Neprezentovali sa v tom čase neprítomní poslanci Bandura, Benč, Marcinko, Trenkler a Mathia, všetci ostatní boli za (medzi nimi napr. Kužma, Laca, Balún, Berdis, Čižmár, Kohlmayer, Macejko, Polačko...).
Brzdenie naplňovania zákona o slobodnom prístupe k informáciám nezapríčinilo iba prijatie sporného nariadenia o utajovaných skutočnostiach, ale i sadzobník poplatkov za "nosiče", na ktorých mesto informácie poskytne. Podľa smernice primátora je sadzba pri sprístupnení informácie faxom je minimálne 2,50 korún, rovnako tak aj pri telefonickom i e-mailovom sprístupnení. Za poštovné pri doručení do vlastných rúk zaplatí občan minimálne 25,50 korún. Sadzba za prekopírovanie jednej strany formátu A4 je päť korún, obojstranne osem. Za sprístupnenie informácií na CD nosiči požaduje mesto sedemsto korún, na diskete dvesto. Ako nám však potvrdil vedúci kancelárie primátora Jozef Smetana, občan si môže priniesť vlastný nosič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
