sa dozvedeli, toto zdržanie spôsobené "chrípkovými" prázdninami zďaleka nie je takým veľkým problémom, akým je geometrickým radom narastajúci trend nerešpektovania zákona o stanovenej povinnej školskej dochádzke. "Vlani sme na úseku školstva riešili štyri stovky priestupkov súvisiacich s neospravedlneným vymeškávaním vyučovania. Rodičom sme pri tejto príležitosti uložili pokuty vo výške 98 100 korún. Tí nám však z tejto čiastky uhradili len 2600 korún," informoval nás vedúci organizačného odboru Okresného úradu v Kežmarku Ivan Kotora. Podľa neho, tento trend úzko súvisí so zlou ekonomickou situáciou v okrese, kde sa miera nezamestnanosti opäť šplhá k 30-percentnej hranici. "Registrujeme deti, ktoré hoci majú viac ako šesť rokov, dosiaľ nikdy nechodili do školy. Takéto prípady sa vyskytujú napríklad v Rakúsoch či v Toporci. Z druhej z nich pochádza viacero žiadateľov o azyl, o pobyte ktorých nemáme žiadne správy," uviedla Eva Raffajová z odboru školstva. Väčšina detí však do školy predsa len chodí, avšak ich dochádzka je v mnohých prípadoch nepravidelná. "Najhoršie ukazovatele návštevnosti registrujeme v osobitných školách resp. v školách, ktoré navštevujú deti z rómskych osád," povedala ďalej. Tu prirodzene prichádzajú k slovu represie. Keďže rodičia týchto detí sú vo väčšine sociálnymi prípadmi, prirodzene nemajú na zaplatenie pokút vyrúbených úradníkmi štátnej správy. "Na dávku sociálnej pomoci, ktorá je v mnohých prípadoch redukovaná na polovicu pôvodnej hodnoty, nemôžeme siahnuť. Finančný postih vymôžeme len o tých rodičov, ktorí sú ochotní zaplatiť. Väčšinou však nie sú ochotní ani prevziať si poštovú doručenku," konštatoval vedúci odboru školstva Ľubomír Mačko. Pravda, pokuty sa obyčajnému smrteľníkovi nezdajú príliš vysoké. Za 100 vymeškaných vyučovacích hodín to predstavuje interval od 300 do 500 korún, do 200 hodín je to tisícka, atď. "Viacerí rodičia si uvedomia, že ich ratolesť nebola na zápise, ktorý sa robí vždy začiatkom kalendárneho roku, ale až v polovici septembra, kedy od nich pracovníčky sociálneho odboru požadujú potvrdenie o školskej dochádzke," uviedol ďalej spomínajúc na riešenie intepretované pamätníkmi. V minulosti sa totiž nerešpektovanie povinnej školskej dochádzky riešilo nútenými prácami, ktoré museli vykonávať ich rodičia. Naša ústava to dnes neumožňuje, takže jedinou schodnou cestou je podľa neho zmena legislatívy. "Dalo by sa to riešiť prostredníctvom inštitútu osobitného príjemcu dávky sociálnej pomoci. Škoda len, že reprezentanti samospráv sa v súčasnosti tejto praktike bránia. Obávajú sa totiž osobného konfliktu s poberateľom dávky v prípade, ak by mu ju nevyplatili naraz celú, ale len postupne a prostredníctvom napríklad potravín, resp. prostriedkov na zabezpečenie povinnej školskej dochádzky ich detí," uviedol na záver L. Mačko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
