uzávery. O strastiach i slastiach tohtoročnej sezóny sme sa porozprávali s náčelníkom Tatranskej horskej služby (THS) Ing. Jozefom Janigom. Ako by ste charakterizovali atmosféru tejto zimy?

- Čo sa týka zimnej sezóny, vo všeobecnosti sú zlé podmienky a lyžuje sa len vďaka umelému zasnežovaniu, hoci v posledných dňoch snehu pribudlo. Na svahoch prevládajú klasické úrazy, zlomeniny, pomliaždeniny a podobne, ale bolo aj niekoľko vážnych prípadov, ktoré súvisili s poraneniami chrbtice a hlavy. Začiatkom januára sa stal veľmi vážny úraz na svahu Esíčko na Štrbskom Plese, kde 25-ročný lyžiar z Česka zrejme nezvládol rýchlosť a vyletel medzi stromy. Utrpel množstvo zranení, viaceré zlomeniny, vnútorné poranenia, ťažký úraz hlavy s poškodením mozgu, na následky polytraumy zomrel. V posledných rokoch si na taký ťažký lyžiarsky úraz ani nespomínam. Čo sa týka celkovej úrazovosti, len za prvé dva januárové týždne sme zaevidovali 54 úrazov, väčšinou išlo o poranenia lyžiarov. Doteraz boli štyri lavínové nešťastia, celkovo lavíny strhli 11 ľudí, jeden poľský horolezec pád lavíny neprežil, dve osoby utrpeli ťažké zranenia a dvaja ľudia sa zranili ľahko. K tomu treba pripočítať víkendovú tragédiu v Západných Tatrách. -

Pohyb bežných turistov obmedzuje sezónna uzávera. Je však verejným tajomstvom, že niektorí návštevníci hôr si z nej nerobia ťažkú hlavu. Riskujú nielen pokutu, ale neraz aj vlastné životy. Aké sú poznatky z terénu?

- S dodržiavaním návštevného poriadku je naozaj niekedy problém a nedá sa povedať, že by ľudia o ňom neboli informovaní a prekračovali pravidlá hry z neznalosti situácie. Dostal som e-mail, v ktorom sa ma pýtali, aká bude nasledovať pokuta, keď chlapík pôjde stanovať do vysokohorského pásma. Bola tam aj vetička o tom, že pokutu mu môžeme dať len vtedy, ak ho hore chytíme. Čo k tomu dodať! Jednoznačne išlo o človeka, ktorý o obmedzení vedel, ale nebol ochotný dodržať ho. Ak sa aj dostane k slovu pokuta, ľudia neraz odmietnu zaplatiť. Mali sme prípad dvanástich Nemcov, ktorí bez zábran bivakovali pri Batizovskom plese. Nielenže nechceli zaplatiť, ešte boli aj agresívni, hoci pracovníci THS sú členmi lesnej stráže a majú štatút verejného činiteľa. Blokovú pokutu môžeme v teréne udeliť do výšky 500 korún, čo je podľa môjho názoru veľmi málo a návštevníci sa jej snažia všemožne vyhnúť. Vzhľadom na ťažkopádnosť priestupkového konania sa im to, žiaľ, neraz aj podarí. Akoby si zvykli na to, že sankcie sa dajú obísť. Veci by pomohlo len viac právomocí, vyššie postihy a hlavne - viac ľudí priamo v teréne, čo je však finančne náročné. -

Vysoké Tatry sú veľmi atraktívne pre hostí z Poľska, ktorí v súčasnej tatranskej realite predstavujú vážnu klientelu. V tejto súvislosti sa často hovorí o ich nedisciplinovanosti a vieme, že na každom "šprochu" pravdy trochu...

- Je to zložitejšie. Vieme, že v Poľsku vychádza mnoho publikácií, ktoré podporujú turistiku aj po neznačkovaných chodníkoch, mapy ľudí doslova navigujú do neprístupných oblastí, kam by inak ani netrafili. Tento problém by asi bolo potrebné riešiť na širšej úrovni, ale ani u nás dnes neexistuje nikto, kto by vydavateľovi so znalosťou veci oficiálne zredigoval a odsúhlasil knihu o Tatranskom národnom parku. Potom sa objavujú na knižných pultoch novinky, nad obsahom ktorých žasneme, no ľudia ich považujú za hodnoverné. A disciplína Poliakov? Spomínam si na prípad poľských horolezcov v Bielovodskej doline, ktorí chceli vystúpiť po obede na Ľadový štít, čo nie je možné zvládnuť ani fyzicky. Bolo jasné, že chcú hore bivakovať, ani sa tým veľmi netajili. Nedávna tragédia pri Zamrznutom kotli tiež súvisí s pohybom na miestach, kde horolezci vôbec nenali byť, nerobili totiž výstup, len túru a zbytočne riskovali. Šokovalo nás, keď partner zahynutého Poliaka odmietol po akcii podpísať správu o jej priebehu. Platba za let vrtuľníka je stále otvorenou otázkou, medzivládne dohody ohľadom poistenia chýbajú. Sú to veľké a v podstate nevymožiteľné peniaze. Čo sa týka pomoci poľského vrtuľníka z TOPR-u, vlani nám pri akciách pomohli tri razy a chceme dať spoluprácu na zluvný základ.-

Lavíny sú napriek malej snehovej pokrývke realitou. Tatranskí záchranári vždy stupeň lavínového nebezpečenstva vyhlásia aj prostredníctvom médií. Z čoho pritom vychádzate?

Z medzinárodnej stupnice, ktorá hovorí o piatich stupňoch a rozlišuje malé, mierne, zvýšené, veľké a veľmi veľké lavínové nebezpečenstvo. Metód na zisťovanie aktuálneho stupňa je viac, na území Vysokých, Belianskych a Západných Tatier to robí Tatranská horská služba, pričom vychádzame zo stavu počasie a poznatkov z terénu. Na základe súdržnosti snehových vrstiev, ktorá sa určí pomocou tzv. nórskej sondy, potom vyhlásime príslušný stupeň, o čom vždy informujeme médiá a nechýba to na našej internetovej stránke. Nórska sonda nepredstavuje nič mimoriadne zložitého, horskí vodcovia tento spôsob používajú bežne a je vhodný aj pre horolezcov. Otázkou zostáva, či sú ho niektorí ochotní sa naučiť... Čo sa týka pohybu horolezcov a ski-alpinistov, v ich výstroji by nemala chýbať lopatka, sonda prvej pomoci a hlavne lavínový hľadač. Sú to všetko malé veci, z ľahkých materiálov. Pomocou lavínového hľadača, ktorý funguje ako vysielačka, sme schopní nájsť človeka pod snehom veľmi rýchlo - je to vynikajúci, ale širšou horolezeckou verejnosťou nie vždy docenený pomocník. No môže to byť signál o návrate do sveta živých.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.