dobrovoľne, inokedy dobrovoľne -nasilu. Dôvod je mnohokrát iný, ale menovateľ rovnaký: hľadanie si živnej pôdy na ďalšiu kariéru. Aj futbalista Michal Černega vie o tom svoje. V posledných týždňoch sa objavuje medzi strelcami Sobraniec, pritom v jeseni figuroval ešte na súpiske Humenného. Opustiť II. ligu a presunúť sa do štvrtoligového kolektívu nie je to priveľký krok dozadu? Každý si zodpovedá za svoje skutky a mal by vedieť, čo činí. Je to tak, Michal?
"Som hráčom Sobraniec, kam som odišiel na prestup, hoci dosiaľ nemám zmluvu. Tak som sa predtým dohodol s Humenným, aby ma pustili, lebo som si hodlal nájsť stabilné zamestnanie a popri tom sa venovať aj futbalu. Aj s predstaviteľmi súčasného klubu som vlastne dohodnutý. Ak sa mi nepodarí pracovne sa uplatniť, tak by som potom začal uvažovaťo hosťovaní alebo ďalšom prestupe." Tento hráč nemal kontrakt s HFC, len dohodu. Hoci vyznavači koženej , ktorí sa blížia k tridsiatke, čo je i Černegov prípad, uvažujú čoraz viac ako ďalej, predsa sa snažia sondovať lukratívne možnosti. Čo ho vlastne primalo k zaradeniu spiatočky? "Cítil som v posledných dvoch rokoch, že moja snaha dosiahnuť najlepšiu výkonnosť i poctivá robota vyšli nazmar. Väčšinou som sedel na lavičke a musel som stále dokazovať, že viem hrať futbal. To posledné obdobie teda nebolo pre mňa vydarené, len sporadicky som dostával príležitosť. Preto som usúdil, že musím voľačo urobiť, aby sa to zmenilo. Keď Humenčania pôsobili v superlige, nazdávam som sa, že sa uplatním, veril som si, že mám na to, ale zdalo sa mi, že som odsunutý nabok. Boli zápasy, v ktorých som azda ukázal, že môžem byť platným členom základnej zostavy. Neskôr už ani tie príležitosti, aby som presvedčil, neprišli."
Pravda, nič nie je také jednoduché, aby to nemohlo byť zložitejšie. Aj Mišo dostal ponuku, ktorá je čerstvá, azda dvojtýždňová, a prišla z Turca. "Priznám sa, že váham, lebo som sa predtým sľúbil Sobrančanom. Okrem toho je tam dobrá partia, rysuje sa kvalitný kolektív, ktorý by prípadne mohol zaútočiť aj na tretiu ligu. Navyše veľa zavážilo pri mojom rozhodovaní i to, že v tomto mužstve pôsobí aj Grendel, môj dlhoročný spoluhráč, s ktorým sme spolu veľa preskákali. Nuž, nerád by som urobil niečo poza chrbát, podrazil iných..."Už predtým, keď si obliekal dres HFC, boli avíza, že by azda mohol zmeniť klímu, no rozhodol sa zostať. "Mal som sľúbené nejaké veci a tie mi aj tak nesplnili. Nuž, futbalovo som tu vyrastal, predpokladal som, že dokončím v tomto tíme aj kariéru. Mal som predstavu, že pokiaľ budem vládať, urobím pre humenské farby maximum, ale potom prišlo zistenie, že vlastný odchovanec nie je až taký žiadúci..." Pravda, ďalšia zápletka do športového osudu prišla po tom, čo si Černega sadol na kus reči s funkcionármi aj trénermi HFC. "Povedali mi, že ak mi to pracovne nevyjde zatiaľ ešte nič nemám vybavené tak sú za to, aby som sa vrátil. Tréneri o mňa stoja." Definitíva teda ešte nie je na svete, istota sa rovná iba 90 percentám. Do tých chýbajúcich desiatich percent sa dá nakalkulovať všeličo Martin, Humenné...
Michalova cesta začínala síce pod Vihorlatom, ale potom sa uberala rôznymi smermi. Hosťovanie v Trebišove, potom vranovská trojročná éra. Odtiaľ sa presunul do Jelšavy. Tam mohol zostať aj dlhšie, než necelú sezónu, no rodáci si naňho spomenuli a zlanárili ho späť. "Bolo to doma, superliga bola predsa lákavá. Predtým, keď sme postúpili medzi elitu, som si veľmi neťukol, teraz to bolo už trochu iné, hoci nie celkom uspokojujúce. Všade som zažil pekné obdobie, hlavne v Jelšave či vo Vranove, kde sa vytvorila skvelá partia." Samozrejme, Humenčania čakali po jeho návrate, že bude platným v zakončení a možno prišlo obojstranné rozčarovanie. Ako to videl samotný futbalista? "Do štvrtého kola som nehral, akonáhle som prvý raz nastúpil proti Trnave, čo bol môj marssuperligový debut v tom ročníku, hneď som dal aj gól. Tréner mi začal dôverovať, vybiehal som pravidelnejšie na súťažný trávnik. V zimnej príprave som sa rozstrieľal, formu som mal, trénoval som poctivo. Na začiatku jari som však znovu sedel na lavičke, herná kondícia klesla. Aj keď neskôr som striedal, počas 15-20 minút som nemal možnosť ukázať, čo je vo mne." Takže tak vníma svoj doterajší zástoj M. Černega. S loptou sa lúčiť nechce, rád by ešte dohnal azda zameškané a vynahradil si pauzy tým, čím bol známy gólmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
