nedokázali napodobniť svoje spoluhráčky Fečovú, Vlčkovú a Dubajovú. Tie sa totiž dostali do zlatej sedmičky, kým prv spomínané trio ostalo pred jej bránami. Práve Ingrid bola v minulej sezóne, a vlastne ešte aj je, pasovaná za najlepšiu brankárku na Slovensku, takže práve jej neúčasť medzi najlepšími bola ústrednou témou nášho rozhovoru.
Nemrzí vás fakt, že ste na domácej pôde vyšli naprázdno?
Verila som, že nebudem v zlatej sedmičke chýbať. Netvrdím, že som najlepšia, ale predpokladala som, že sa budú brať na zreteľ nielen klubové úspechy, ale aj na medzinárodnej scéne. Možno sa nepáčim novinárom a funkcionárom. Je to ich voľba, takže ich rozhodnutie v plnej miere rešpektujem.
Čo podľa vás rozhodlo v prospech Jeanette Ivánkovej?
Ťažko povedať, ale ak má raz niekto šťastie u kompetentných ľudí, tak z toho dokáže adekvátne profitovať. Je to rozhodnutie dotyčných ľudí, takže to nechcem komentovať.
Vy ste majsterkou SR, získali ste Slovenský pohár, v Pohári EHF ste stroskotali až na španielskej Mislate, ste stálicou v národnom výbere, kým Plastika Nitra obsadila v našej biednej lige piate miesto...
Veď to, ale taký je už raz život.
Hovorí sa, že doma nie je nik prorokom. Vo vašom prípade to platí hádam stonásobne, súhlasíte?
Nechcem, aby ste to brali tak, že som bola spomedzi finálovej štrnástky jediná rodená Michalovčanka, ale mohli urobiť výnimku (smiech)
Kto mohol okrem vás dvoch kandidovať na toto prestížne ocenenie?
Možnože...Z iných družstiev? Neviem, ale aj keď tuho rozmýšľam, nedokážem si spomenúť. (smiech)
Najviac hráčok kandidujúcich na miesto v zlatej sedmičke bolo práve z vášho Dusla Šaľa, oprávnene?
Myslím, že áno. Aj na reprezentačných zrazoch je nás najviac. Ja to chápem tak, že ak je niektoré klubové družstvo tak kvalitné, ako má Šaľa, má mať najväčšie zastúpenie aj v "repre". Zvlášť u nás to platí dvojnásobne.
Chýbal vám niekto v zlatej sedmičke?
Ani nie, myslím si, že jej zloženie bolo vcelku optimálne.
Ako hodnotíte úroveň celého podujatia?
Okrem toho, že v hale bola poriadna zima, to bolo celkom fajn. Zarazilo ma miestne publikum, ktoré bolo akoby na pohrebe. Až keď sme začali robiť poriadne "párky", ako tak sa rozhýbalo. Myslela som, že diváci budú živší. Možno je to syndróm miestneho obecenstva, pretože aj v kvalifikačnom súboji s Gréckom bolo dosť mĺkve. Aj keď som Michalovčanka, musím kriticky poznamenať, že miestni ľudia sa nevedia spontánne zabávať.
Ale hádzanárky Zekonu si schuti zatancovali s No Name.
To je asi dvadsať výnimiek.
Unisono prevládal názor, že ste ukázali viac zábavných prvkov než muži. Súhlasíte s touto mienkou?
Ich stretnutie som nevidela, ale podľa reakcií publika asi máte pravdu.
Ako ste prijali správu, že sa toto podujatie presunulo z dunajskostredského hotela Bonbon do vašich rodných Michaloviec?
Po tom, čo som sa to dozvedela, som si hneď spomenula na prezidenta SZH Pavla Derfényiho...(smiech). Zároveň som sa potešila návšteve rodiny, takže vlastne mi to padlo vhod.
Váš brat Kristián vo štvrtok 1. februára zaznamenal v drese Tampy Bay Lightnings proti Buffalu Sabres prvý gól v prestížnej NHL. Ako ste to prijali?
Je to skvelé, veď to dosiahol len vo svojom treťom zápase. Ja mu to veľmi prajem, nech sa mu darí.
Inkriminovaný moment sa zrodil po presnom pase od Brada Richardsa a Kristián prudkou strelou z voleja trafil ponad lapačku Martina Birona. Videli ste to už v telke?
Nie, ale v správach na Markíze a na teletexte som sa o tom dopočula.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
