divadla J. Neumeiera v Hamburgu, Jaroslav Ivanenko. Už ukrajinsky znejúce meno prezrádza, že ide o rodáka z Kyjeva, v ktorom Jaroslav i absolvoval na tamojšom konzervatóriu a pobudol v Národnom divadle. Nasledovalo angažmán v Prahe a od roku 1998 zakotvil tento 25-ročný mládenec, pre ktorého je tanec životom, v nemeckom Hamburgu. V Bratislave už stihol hosťovať v Labuťom jazere, do Košíc však prišiel po prvý krát, čo bolo pre nás podnetom, aby sme ho na chvíľu "vytiahli" z divadelnej skúšky a prostredníctvom zvedavých otázok prinútili precvičiť jeho celkom slušnú slovnú zásobu slovenčiny.

Hosťuješ v Košiciach už pár dní, ako si sa zžil s atmosférou a osadenstvom tunajšieho divadla?

"Cítim sa tu veľmi dobre, v košickom divadle pôsobí veľa mojich priateľov z Ukrajiny, s ktorými som študoval a tak máme po dlhom období, čo sme sa nevideli, čas si na chvíľu sadnúť a porozprávať. Mám ale krátku dovolenku, preto sa bohužiaľ nemôžem v tomto meste zdržať dlho, čakajú ma povinnosti v Hamburgu."

Čo tam?

"Momentálne skúšame baletné spracovanie legendy o Kráľovi Artušovi, už teraz sa teším na premiéru."

Tu, v Košiciach, stvárniš postavu Alberta v balete Giselle. Aký máš vzťah k tomuto predstaveniu?

"Veľmi kladný. Obdobie romantizmu a vôbec diela vytvorené vtedajšími majstrami sú mi veľmi blízke. Som klasik, balety ako Giselle, Rómeo a Júlia, Labutie jazero sú moje srdcovky."

Ako dlho už tancuješ?

"Celý život. Od malička som miloval pohyb a vždy som chcel robiť niečo, čo je s ním spojené. Nerozhodol som sa však pre balet hneď. Baví ma i moderna, cudzí mi nie je napríklad ani v súčasnosti taký populárny brake-dance."

Na svoj mladý vek si už vystriedal niekoľko pôsobísk, ktoré ti dalo najviac?

"Každé niečo. Prechod do Nemecka bol však asi najťažší, zvyknúť si na úplne iný národ, jeho mentalitu a kultúru nešlo zo dňa na deň. Momentálne tam pôsobím už tretí rok a nesťažujem si, tamojší baletný súbor je na vysokej úrovni."

Prečo práve Hamburg?

"Pred tým som pôsobil v Čechách - v Prahe i Ústí nad Labem. Tam som sa vlastne zoznámil aj s terajším šéfom košického baletu, Ondrejom Šothom. Pod jeho choreografickým vedením som tancoval rolu Tybalta v Rómeovi a Júlii, Josého v Carmen či "Muža" vo Verdiho Requiem. Po dvoch rokoch sa však tamojší súbor rozpadol a ja som skúšal podávať žiadosti na všetky strany. Aká bola moja radosť, keď to vyšlo práve v hamburgskom divadle Neumeiera."

Často sa vraciaš na Ukrajinu?

"Tak často, ako sa len dá. Veľa času na rodinu však nemám, podarí sa mi za nimi vycestovať tak tri štyrikrát do roka. Zväčša na sviatky."

Ako si predstavuješ svoju kariéru ďalej, plánuješ "okúsiť" aj iné krajiny?

"Rád by som sa pozrel za veľkú mláku, lákajú ma aj iné štáty, ale len ako turistu. Profesionálne ma to zatiaľ v Hamburgu dostatočne napĺňa, veď mám na sebe ešte čo zdokonaľovať. Hoci si myslím, že som na najlepšej ceste byť dobrým sólistom. Navyše do nášho divadla prichádza hosťovať množstvo choreografov napríklad z Dánska, Francúzska, či Holandska, cez ktorých si utváram mienku o kvalite a tanečnom cítení tej ktorej krajiny bez toho, aby som tam bol."

Toľko rozhovor, ako tanečník sa nám Jaroslav bez zbytočných rečí predstaví v roli Alberta v balete Giselle už dnes o devätnástej a zajtra 7.2. o desiatej dopoludnia v budove Štátneho divadla.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.