skutočne kvalitná diskusia. A keby sa aj poslanci, resp. ich menšia časť, na akési zárodky kompetentnej výmeny názorov zmohli, v tomto prípade všetko zabíja prítomnosť televíznych kamier, ktorú si v mene svojej väčšej slávy vydupali. Milá STV bude pre nadchádzajúci týždeň (či viac) ústavodarnej práce vôbec najťažšou pohromou - väčšine, ktorá k téme nemá čo povedať, nepôjde o lepší základný zákon štátu, ale imidžové kreácie na otvorenej scéne. Do rozpravy sú masovo nahlásené a vo faktických poznámkach hromadne účinkujú aj také postavy, ktoré patria skôr do cirkusu, resp. sa za dva a štvrť roka poslaneckého pôsobenia nevynorili z hlbokej anonymity.
Kľúčové vystúpenia Petra Brňáka za klub HZDS a Ivana Šimka za SDK pritom vôbec neboli zlé. Naopak, na dlhodobý priemer tohto parlamentu až priveľmi hlboké. Brňák potvrdil, že je jediný zo stajne "právnych expertov" HZDS, schopným analýzy, o ktorej si môžeme myslieť čo chceme, žánrovo však analýzou bola. Podujal sa na rozsiahlu odbornú oponentúru, podľa neho, kritických miest novely, ktoré vzal útokom pod pomerne zrelou optikou konzervatívneho právnika. Šimko zase explicitne poukázal práve na márnosť celej rozpravy, v ktorej sa, nielen podľa neho, zrazili dva nezmieriteľné svety, oddelené od seba diametrálne odlišným chápaním Slovenska a jeho vnútorných pomerov. Samotný Brňákov prejav využil Šimko ako dôkaz na potvrdenie svojej teórie.
Oba príspevky mohli byť odpichom do meritórnej debaty, tá sa však zvrhla do smršte úplne nezmyselných faktických pripomienok, ktorým trónili osobné invektívy, spomienky na minulosť (samozrejme nie vlastnú), tupé ideologizovanie a táranie ďaleko od veci. Isteže, verbálny box nie je špecifikom iba slovenskej snemovne, existuje fakticky všade, a vytvára dokonca prirodzený kolorit večného súperenia opozícií a koalícií. Citeľný a bolestný rozdiel oproti iným parlamentom je ale v tom, že kým dávenie "mimo misu" je inde iba sprievodným ornamentom, na Slovensku je cetrálnou osou produkcie.
Rôznych urážok či osobných výpadov, ktoré včera odzneli, sú plné agentúry. Najviac času a peňazí daňových poplatníkov však žerie táranie iného typu, keď poslanec nevytlačí z hlavy vôbec žiadny obsah, iba rozpráva, aby rozprával a ani si neuvedomuje, že je úplne z cesty. Ide o takú rozšírenú úchylku, že dáme zo včerajška aspoň jeden príklad (za desiatky): Šimko na podloženie svojej teórie o beznádejnom rozdelení slovenskej politiky uviedol momentku zo stretnutia s nórskou predsedníčkou parlamentu. Tá sa zmienila, že v ich krajine už pätnásť rokov existuje menšinová vláda strany s tretinou poslancov, ktorá funguje so striedavou podporou niektorej z ďalších ôsmich strán parlamentu. Kontrast, ktorý tým chcel Šimko na pozadí našej situácie okolo schvaľovania ústavy načrtnúť, je jasný, s odpustením, každému.... Vo "faktickej" na to reagovala Irena Belohorská z HZDS. Poznamenala, že ak už Šimko referoval zo stretnutia s Bröntlandovou, prečo neuviedol aj to, že v Nórsku existuje v špičkovej politike omnoho vyváženejšie zastúpenie mužov a žien (!!). A pani poslankyňa dala k dobru, že keď sa naposledy v NR SR hlasovalo o správnej rade Soc. poisťovne, z 21 kandidátov bolo 20 mužov. A koniec. Dobrá žena zabila dve minúty drahého času príbehom, ktorý sa vyšinul úplne mimo témy, keďže prvou signálnou sústavou zachytila v prejave rečníka udalosť, na ktorej sa zúčastnila. Takýchto vykoľajených reakcií, najmä z opozície, je na tony a nesmierne ubližujú slovenskému parlamentarizmu. Diskusie strácajú prirodzenú niť a utápajú sa v trepaní o totálnych hlúpostiach.
Toto nás čaká a neminie celý týždeň. Pritom debatovať by skutočne bolo o čom. Rozsah a množstvo zásahov do ústavného textu, ktoré sa navrhujú bez súhlasu veľmi vplyvnej opozície, vyvolávajú naozaj rozpaky nad politickou legitimitou operácie. Šimko síce kultivovane a rozumne vysvetlil, prečo prechádza táto novelizácia bez požehnania autorov pôvodného textu, Brňák však už pred ním jasne pohrozil, že HZDS využije všetky "legálne a legitímne prostriedky" k fundamentálnemu prekopaniu tejto novely, ak sa mu len naskytne možnosť. Zmysel inštitútu ústavnej väčšiny je skutočne v tom, aby sa kľúčové zmeny v zákonodarstve štátu prijímali širším konsenzom a boli tak odolné voči striedaniam vládnych garnitúr.
Z horiacich plameňov na parlamentných barikádach plynie dôvodná obava, že aj keď táto, nesporne potrebná novela, si teraz 90 hlasov nájde, jej životnosť môže byť veľmi krátka. Keďže HZDS od počiatku "opravu" starého textu ostentatívne bojkotovalo, nie je to politická výčitka smerom ku koalícii. Iba konštatovanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
