prvý raz videl na Medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave koncom minulého roka, nevedel som, čo si mám o tomto diele myslieť (výraz dielo asi najlepšie vystihuje film). Moje vnútro bojovalo s myšlienkami, či je naozaj také dobré, alebo je to len úmyselná „vydieračka" citov. Po opakovanom zhliadnutí zvíťazilo to prvé...

Ústrednou postavou filmu je Selma (Bjork), česká emigrantka, ktorá pracuje v špinavej továrni niekde na konci Nového sveta. Všetkým tvrdí, že svoje ťažko zarobené peniaze posiela otcovi Oldřichovi Novému. V skutočnosti si peniaze odkladá, aby našetrila na operáciu očí svojho syna, ktorý trpí dedičnou chorobou a pomaly slepne. Dej filmu ďalej odkrýva, čo všetko je Selma schopná urobiť z lásky k synovi po tom, čo jej peniaze zmiznú. Jediným potešením v jej živote sú muzikály, ktoré nadovšetko miluje. Z počutia bežných a niekedy aj odporných zvukov dokáže vo svojej mysli vykúzliť skladby plné života a optimizmu. A práve vymyslený svet muzikálov, kde sa všetko končí happy endom, a kde je všetko veselé, ju udržiava pri živote aj v najhorších chvíľach.

V prvom rade možno za filmovú snímku pochváliť samotnú Bjork. Bez jej hereckého výkonu, ale aj bez hudby, si film len ťažko vie niekto predstaviť. Veď kto iný ak nie Bjork, vie zložiť hudbu, na pozadí ktorej hučia továrenské stroje, preskakuje platňa, rachotí vlak alebo škrabotajú ceruzky.

Lars von Trier po filme Prelomiť vlny opäť dokázal, že je majstrom v režírovaní utrpenia spôsobeného láskou. V tomto filme išlo o lásku mileneckú a v Tanečnici v tme ide o lásku medzi matkou a dieťaťom, ktorá je vnímaná ako čistejšia a úprimnejšia ako je láska milenecká. Spája ich ale jedno krutosť, s ktorou sa režisér pohral na úkor hlavných hrdiniek. Keby príbehy vznikli pred 2001 rokmi, mohli by zrejme konkurovať tomu o "istom" J. Kristovi.

Celý film bol nakrúcaný digitálnou kamerou, avšak bez použitia statívu. Preto sú všetky zábery roztrasené, čo v divákovi vyvoláva dojem, že nejde o hraný film, ale o dokument. Hudobné pasáže boli zas nakrúcané systémom použitia sto kamier. Každá kamera zachytávala inú časť plochy, na ktorej sa scény odohrávali. Herci teda neboli obmedzení priestorom a mohli sa voľne pohybovať po celej scéne. Nemuseli dávať pozor na to, aby neušli zo záberu.

Veľmi veľa sa popísalo o vzťahu medzi Larsom von Trierom a Bjork. V dokumente o Tanečnici v tme od von Triera, Bjork vôbec nevystupuje. Nepriala si to. Dokument zachytáva aj zúfalstvo celého štábu, keď sa Bjork z ničoho nič zobrala a odišla nevedno kam. Po ceste ešte roztrhala blúzu, ktorú mala mať oblečenú na „pľaci". Po dlhom čakaní sa však vrátila a film dokrútili.

Tanečnica v tme žne úspechy aj na festivaloch. V Cannes udelili Bjork cenu za najlepší ženský herecký výkon a Lars von Trierovi za réžiu. Nominovaný je aj na tohtoročné Zlaté glóbusy, okrem iného aj za pieseň k filmu. Žeby bodoval aj na Oscaroch?