ktorí si naň robili nároky, vysporiadal," povedal na svoju obranu 45-ročný František I. Pred senátom Krajského súdu v Košiciach stál v úlohe obžalovaného z trestného činu podvodu. Ukázalo sa však, že do pluseru sa dostal ani sám nevedel ako. Nemohol predsa tušiť, že lavína, ktorú v roku 1995 spustil tým, že požiadal o vydanie osvedčenia, že je oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Košice-Východ, zasype jeho samého.
Išlo o ornú pôdu vo výmere 7116 metrov štvorcových a ďalšiu pôdu vo výmere 757 metrov štvorcových. Uvedené parcely patrili jeho dedovi Jurajovi I. od roku 1954. A potom, čo mu ich daroval, ich František užíval ako vlastné. Osvedčenia o vlastníctve parciel, ktoré sa nachádzali v katastrálnom území Košice-Východ, získal podľa zákona č.293/1992 Zb. Oznámenie o tomto osvedčení viselo na vývesnej tabuli v Kavečanoch povinných 60 dní. Po uplynutí tejto lehoty František I. predal pozemky košickej firme Soll-R. s.r.o. za 3 735 200 korún. Urobil to na základe kúpnej zmluvy, ale podľa obžaloby prokurátora bez vedomia a súhlasu právoplatných vlastníkov nehnuteľnosti.
"Nik zo spoluvlastníkov sa v uvedenomn termíne neozval. Pokúšal som sa zorganizovať niekoľko stretnutí, aby sme veci spolu vysporiadali, ale alebo nik neprišiel, alebo nik neprevzal úhradu, ktorú som im ponúkal," hájil svoju česť obžalovaný. Trval na svojom, že nikoho nechcel oklamať a celé jeho snaženie malo len jediný cieľ vysporiadať sa so všetkými, ktorí nejakým spôsobom participovali na tridsiatichtroch dvadsaťosminových podieloch z pôdy, ktorá bola v hre.
"Spolu so sestrou Jolanou som po smrti môjho otca zdedil časť lúky, ktorá je predmetom sporu. O tom, že je tá lúka predaná, som sa dozvedel od suseda, s ktorým bývame na tej istej ulici. Ja som sa zúčastnil len jedného stretnutia ohľadom predaja lúky. Konalo sa na Vyšnom Opátskom v Košiciach, ale tam k žiadnej dohode nedošlo," uviedol pred mužmi v talároch Jozef I.
Ako sa ukázalo na pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach, tak, ako to už v živote chodí, aj v tomto prípade, zdá sa, zvíťazila ľudská chamtivosť a závisť. Zatiaľ, čo obžalovaný mal snahu, ktorá spočívala v tom, že každému z podieľnikov ponúkal 100 050 korún, torzo z nich zastávalo názor, že o peniaze, ktoré František predajom pôdy získal, by sa mali podeliť v oveľa užšom kruhu. Aj pri stotisícovej sume, ktorú ponúkal všetkým, ho upodozrievali, že pre seba chce "zhrabnúť" viac. "Keď som to čo si nám núkal prerátal na počet spoluvlastníkov a odrátal od toho tvoj podiel, ostalo mi visieť temer pol milióna. Takže, ty si fakt myslíš, že by sme súhlasili, že si ho strčíš do vrecka? vmietol do očí obžalovanému výčitku Ján D., ktorý sa pasoval za hovorcu tých, čo s Františkovým počínaním nesúhlasili."
Obžalovaný sa im to snažil vysvetliť: "Zo sumy, o ktorej sa bavíme, som musel zaplatiť temer 200 000 tisíc daň za prevod nehnuteľnosti. A zvyšok tvoria úhrady platieb právnikom, patrí im 10 percent. Hovorím ti to len preto, aby si vedel, že nikto nič neurobí zadarmo." Tieto argumenty však poškodených zrejme nepresvedčili. Stručne povedané, ak niekto pochopiť nechce, tak na neho žiadneho argumenty neplatia. Tak je to vždy vtedy, keď domy, lúky, role a rôzne iné nehnuteľnosti dokážu ešte aj z príbuzných urobiť úhlavných nepriateľov. Františk I. obžalovaný z trestného činu podvodu, sa o tom presvedčil na vlastnej koži.
"Ja som tie pozemky získal na základe darovacej zmluvy. Dedo v nej uviedol, že sú len moje a nikoho druhého. O tom, aká je ich skutočná hodnota som nemal ani len potuchu. A záujemcov o ne som tiež nevyhľadával ja. Nechcel som sa ani obohatiť. Tým, že som šiel za notárkou kvôli osvedčeniu, som sledoval len jedno chcel som upresniť svoje vlastnícke právo k darovanej nehnuteľnosti. Neurobil som nič zlé, akurát som využil zákonné možnosti o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k uvedenej pôde," povedal na svoju obranu obžalovaný. Nie bez zaujímavosti je tiež skutočnosť, že podľa znaleckého posudku bola hodnota pôdy pred jej predajom vypočítaná v zmysle paragrafu 15, ods. 5, Vyhlášky č.265/93, podstatne nižšia. Meter štvorcový stál 3,70, takže celková hodnota ornej pôdy činila 29 130 korún. Cena ornej pôdy vo výmere 4669 metrov štvorcových stúpla ku dňu jej predaja tým, že sa predávala ako pozemok určený na stavbu. Vyjadrené v číslach 800 korún za meter štvorcový, teda dokopy išlo o 3 milióny 735 tisíc korún. A zrejme až táto vysoká čiastka vyburcovala spoluvlastníkov nehnuteľnosti k tomu, aby začali konať.
Dnes je už isté, že táto kauza sa vôbec nemusela dostať pred súd, keby si poškodení spoluvlastníci sporných pozemkov, čo najskôr uplatnili svoje reštitučné právo. Urobili to však až potom, keď ich František I. predal firme Soll-R. Z listinných dôkazov, ale aj z niektorých svedeckých výpovedí bolo zrejmé, že predaj pozemkov na výstavbu čerpacej stanice iniciovali majitelia uvedenej firmy. Prostredníctvom svojich právnych zástupcov vyhľadali obžalovaného a snažili sa čo najrýchlejšie zabezpečiť ich kúpu. A v konečnom dôsledku sa im to aj podarilo.
Summa-summarum, hlavným impulzom, ktorý prebral spoluvlastníkov pozemkov z letargie, boli peniaze. Natíska sa však otázka, prečo za ich pasívny prístup k spoluvlastníctvu, mal odňatím slobobody zaplatiť práve František I. V každom pípade by to bola privysoká cena za to, čo urobil a o čo mu v konečnom dôsledku išlo. Dokazovanie pred súdom preukázalo len to, že nikomu zo spoluvlastníkov pôdy nechcel uškodiť, o čom svedčia viackrát opakované výzvy spoluvlastníkom, aby si uplatnili svoje nároky. Niektorí vôbec nereagovali, druhí svoje nároky nepodložili žiadnymi dokladmi a ďalší trvali na fyzickom vrátení pozemkov. Ich práva im nemožno uprieť, ale ako zdôraznil predseda senátu Krajského súdu v Košiciach, rozsúdiť ich spory je vecou občiansko-právneho, nie trestného konania. Súd Františka I. spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
