toho všetkého nebolo dosť, uplynulú sobotu si z Divadla Andreja Bagara v Nitre odniesla aj ďalšiu trofej. Z rúk bývalej spravodajkyne Československej televízie Nory Seleckej prevzala sympatická blondína cenu za víťazstvo v kategórii moderátorka spravodajských relácií v premiérovom ročníku ankety Osobnosť televíznej obrazovky (OTO). Samozrejme, že sme využili príležitosť a túto najznámejšiu vyštudovanú učiteľku medzi moderátorkami sme vyspovedali.

Ešte ťa neomrzelo stále vyhrávať v podobných anketách? To už vážne nie je nikto lepší na Slovensku...

- Je veľa kolegov, ktorých si vážim, a ktorí by si to určite zaslúžili. Víťazstvá beriem ako veľmi príjemný fakt a všetky si veľmi cením. Každá takáto cena je záväzkom voči divákom. Získať niečo také je ťažké, ale obhájiť to ešte ťažšie, pretože konkurencia sa neustále zlepšuje...

Na vyhlásenie si prišla v zvláštnych sivých šatách, na ktorých sme si doslova mohli zahrať šach. Kde by sme však položili dámu?

- Dáma sa zasunie do šiat...

Ozaj, boli to vlastné alebo požičané šaty?

- Ani jedno z toho. Budem úprimná. Nemám rada nakupovanie a všeobecne utrácanie peňazí na oblečenie. V stave zúfalstva som ešte pred rokom zbadala v markizáckom sklade jedny zaujímavý šaty. Zrejme osobe, na ktoré boli ušité, celkom nepadli, tak ich tam nechala. Vyskúšala som si ich a zistila som, že mi celkom padnú. A keďže som nenašla nič krajšie na tento večer, rozhodla som sa pre ne.

Vážne máš pocit, že ti "sekli"?

- No, mne sa nezdali katastrofálne. Videla som už aj horšie.

Všimli sme si, že pri preberaní ceny sa ti podlamovali nohy a triasol sa ti hlas...

- Je pravdou, že som sa cítila takmer až predinfarktovo a nohy ani hlasivky ma veľmi neposlúchali. To sú veci, ktoré sa nedajú zahrať. Bola som šťastná.

V domácej vitríne už máš troch TOM-ov a jedného OTA. Ešte akého muža nemáš doma?

- Drvivú väčšinu doma nemám. Ale okrem TOMA a OTA mi robí radosť aj živý STANKO. On je ešte z edície 1998.

Čo pozitívne ti rok 2000 priniesol?

- Teší ma, že sa brat šťastne zamiloval. Rodičia sú naďalej zdraví a úspešne oslávili 30. výročie svadby. K tomu som im darovala dvojtýždňový zájazd do Tuniska a svoju Škodu Favorit. No a ja som si kúpila iné ojazdené auto.

Ale budúci manžel, scenárista a režisér Stano Gurka azda ešte nie je ojazdený...

- Vzhľadom na to, že má 37 rokov, nebude celkom neskúsený mladík... Ale asi výraz ojazdený u Stanka nebude celkom namieste.

Rodina je pre teba všetko. Čo však okrem toho?

- Láska, zdravie, šťastie a možnosť sebarealizácie. Sú to veci, ktoré potrebujem k radosti zo života. Keď sa darí aj ľuďom v mojom okolí, tak mám radosť ešte väčšiu.

Vraj si sa už presťahovala do nového bytu?

- Pod vianočným stromčekom som si našla knihu "Veľké zmeny v malom byte". To som považovala za iróniu vzhľadom na to, že som mala prenajatý len malý byt bez balkóna. Tri roky som v Bratislave bývala len sama a so Stanom sme sa navštevovali. Až potom som pochopila, že tým Ježiškom bol Stanko. Keď som si otvorila tú knižku, na zadnej strane bolo napísané moje a jeho meno, adresa a k tomu boli prilepené vo vrecúško dva kľúče.

Och, aké romantické...

- To by zrejme dojalo každú ženu. Stano nám kúpil štvorizbový panelákový byt na Dlhých dieloch v Bratislave. Je to dosť finančne náročné a na kúpu bytu si požičal veľa peňazí. A teraz musíme splácať dlhy. Moji rodičia sa mi snažia pomôcť v tom, že elektrikárske práce robí otec a mamka pomáha upratovať.

To už za tie peniaze radšej mohol kúpiť nejaký zachovalú vilku…

- V Bratislave urite nie. V budúcnosti by sme však určite chceli domček neďaleko hlavného mesta.

Hovorí sa, že v najlepšom treba odísť…

- Momentálne na to nevidím žiaden dôvod. Som veľmi spokojná, pretože okrem televízneho moderovania stíham aj iné veci, ktoré ma bavia. Okrem moderovania rôznych akciií som si vyskúšala aj písanie do novín, mediálne tréningy pre rôzne firmy, atď. Dokonca uvažujem, žeby som vyučovala angličtinu. Ale len ako hobby, pretože v školstve sa o zarábaní nedá veľmi hovoriť. Žiaci mi však vždy dokázali dodať veľa energie.

Uživila by si sa aj mimo televízie?

- Určite áno. Minule som si len tak klikla na internetovú stránku www.profesia.sk a pozerala som si, čo všetko by som vedela robiť. A bola som potešená, že to nie je zlé. Rozhodne nechcem stagnovať a zaspať na vavrínoch. Snažím sa na sebe pracovať a nebáť sa akejkoľvek výzvy.

Bežný človek, ktorý ťa vidí uvádzať Televízne noviny, si povie, že akú musíš mať super robotu, keď za celý deň pracuješ len 20 minút...

- Až také ľahké to nie je. Keďže do toho dávam tvár, chcem, aby to vždy vyzeralo i znelo čo najlepšie. Keď vysielam, prichádzam do práce okolo obeda. O pol druhej popoludní máme poradu, snažíme sa vybrať do upútavok také príspevky, ktoré by pritiahli divákov k Televíznym novinám. Sledujeme tiež agentúrne spravodajstvo, a keď náhodou redaktorovi niečo unikne, doplní si to do príspevku. Možno sa zdá, že sme len pasívni čítači správ, ale nie je to pravda. Redaktori majú za úlohu dať nám návrh nejakého nášho textu. Niekedy s textom nemusíme ani pohnúť a inokedy ich musíme úplne celé prekopať alebo aj vymyslieť. Stručne povedané, moderovanie je veľmi tvorivá činnosť a musím byť pripravená na všetko.

Dnes už má skoro každý, kto dobre vyzerá alebo aspoň obstojne moderuje, vlastnú reláciu. Neuvažovala si o niečom podobnom?

- Pripúšťam, že by som veľmi rada mala vlastnú reláciu. Ak by k tomu prišlo, chcela by som, aby bola veľmi dobrá a pre divákov užitočná... Mohlo by ísť o publicistickú reláciu zameranú na cestovný ruch avšak v úplne inom spracovaní, než na aké sme boli doteraz zvyknutí. Takisto ma zaujíma psychológia a zahraničná politika, takže možno aj niečo z toho. Uvidíme, možno dostanem aj zaujímavú ponuku...

Už keď máte nový byt, neuvažujete aj o jeho ďalšom obyvateľovi, ktorý by pribudol k rodinnému kozubu?

- Snažíme sa o to so Stankom už dosť dlho, ale zatiaľ nám to nevyšlo. Zrejme nepatrím k ženám, ktorým sa to hneď podarí...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.