spoluprácu v Európe (OBSE) pre demokratický rozvoj. Tento niekdajší správca Komunitnej nadácie Prešov mal v Kosove na starosti budovanie politických strán a mimovládnych organizácií.
Dva mesiace strávil v Prištine, hlavnom meste Kosova, šesť mesiacov v Lipljane, čo je zmiešaná srbsko-albánska oblasť a zvyšok v Podujeve, v albánskej oblasti. Po skončení misie sme Petra Németha oslovili.
"Situácia je iná ako sme predpokladali a nie je dobrá. To už odznelo aj z iných úst. Medzinárodné spoločenstvo stratilo kontrolu nad infraštruktúrou, ktorú malo vybudovať. To by však nebolo zlé, lebo sme ju aj tak mienili nechať kosovským Albáncom. Oni však neodkážu, napriek proklamovanej snahe, garantovať bezpečnosť a práva menšín," začal svoje rozprávanie Peter Németh, pričom povedal, že v Kosove žijú okrem Albáncov aj Srbi, Rómovia, Bosniaci, Turci, či Chorváti.
Jedinou oficiálnou vojenskou silou v Kosove sú medzinárodné jednotky KFOR. Peter Németh však upozorňuje, že je tam veľké množstvo polovojenských skupín, čo vyplýva aj z toho, že kosovskí Albánci budovali štyridsať rokov paralelné štruktúry. "Dokázali prežiť srbský režim, takže medzinárodnú správu znášajú s ľahkosťou im vlastnou."
Život v Kosove nebol ani pre dôstojníka OBSE ľahký: "Aj napriek snahe všetkých súčastí medzinárodných síl v Kosove stále miznú ľudia, vražedné incidenty sú na dennom poriadku a de facto v tomto bode misia nebola úspešná. Medzinárodné spoločenstvo nedokáže v tomto momente garantovať to, kvôli čomu začalo bombardovať Juhosláviu. Na druhej strane je to jediné miesto, aspoň čo viem z vlastných skúseností, kde na tak malom území pracujú ľudia doslova z celého sveta."
Chceli sme vedieť, či Peter Németh zažil i na vlastnej koži nejaké v Kosove nepríjemnosti, súvisiace s tamojšou situáciou. Ako uviedol, býval v srbskej bytovke, čo malo za následok, že do nej kosovskí Albánci trikrát hodili granát a dvakrát vystrelili z protitankovej päste. Keď si kúpil civilné auto, ktoré malo bosniacku poznávaciu značku, dvakrát ho naháňali na čiernom Mercedese, našťastie sa vždy včas dostal ku jednotke KFOR.
"Tam sme to brali ako normálnu vec, nikomu to nepripadalo ako niečo strašné," hovorí pokojným hlasom a pokračuje vo výpočte nepríjemností: "Stalo sa napríklad, že po vyhrážkach všetkých slovanských členov misie stiahli a koncentrovali nás na jednom mieste. Boli sme pripravení okamžite odletieť." Inokedy sa mu napríklad stalo, že bol spolu s členmi misie v krčme a niekto zvonu strieľal na krčmu, raz zažil aj bombový útok v budove jednej tureckej politickej strany.
Tretí sektor v tom ponímaní, ako ho poznáme na Slovensku, v Kosove neexistuje. Podľa Némethových slov je tam absolútne všetko je podriadené boju proti srbskej nadvláde a všetky organizácie majú politický a nacionalistický kontext. Ako príklad uviedol Ženskú organizáciu na podporu padlých bojovníkov Kosovskej oslobodzovacej armády. Ďalším postrehom dôstojníka OBSE z Kosova je, že tamojšie ženy majú silnú moslimskú výchovu, z čoho vyplýva ich podradené postavenie. Srbi žijú v ghettách ako za druhej svetovej vojny. Nacionalizmus vládne, neznášanlivosť je vysoká, keďže na oboch stranách bolo veľa zlého.
"Medzinárodné spoločenstvo prešlo z pozície osloboditeľov cez pozíciu partnerov do pozície znepríjemňovačov života. Pokiaľ si nedokážeme vytýčiť presné politické smerovanie Kosova, tak sa veľmi veľa ľudí bojí, že by sme sa mohli posunúť do pozície nepriateľa," uzavrel Peter Németh.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
