všetkých krajinách západnej pologule. Naposledy horeli vášne i pochodne v USA, kde interrupcie formovali jednu z frontových línií prezidentských volieb. Na Slovensku je všetko inak, máme sebe podobné problémy a potratové duely sa zďaleka s takým nasadením nevedú. A hoci KDH už desaťročie prežíva so stigmou totálneho nepriateľa interrupcií (a preferenčne na tom zaiste nezarába), ide skôr o mýtus. KDH prejavovalo svoj odpor vždy iba symbolicko-platonicky a nikdy doteraz ho nenanieslo ako vážnu legislatívnu kauzu.
Až teraz. V schizofrenickej polohe, keďže jeho predseda je jedným zo štyroch predkladateľov ústavnej novely, ktorá sa súčasnú formuláciu "Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením" nechala bez povšimnutia. Otázka, že prečo Hrušovský novelu v tomto znení podpísal a vôbec nepretláčal svoju prioritu už na pôde komisie expertov, je však zaiste druhoradá. Možno len tento "neduh 20. storočia" (Palko) unikol jeho pozornosti.
Planetárne diskusie však nepustia. Téma, ktorú zdvihlo KDH, je dramaticky vážna. Slovensko sa generálnej a tvrdej výmene názorov o legalite a moralite potratov raz nevyhne. Otázka, čo ako pre niekoho jatrivá, však nemôže byť témou dňa tu a teraz, pri tejto novele ústavy. Práve preto, lebo nie sme na zmenu pripravení, lebo desaťročie nebola predmetom meritórneho dialógu. Formula "Úmyselné ukončenie nenarodeného života sa nepripúšťa" by znamenala taký radikálny prielom, že je nemysliteľné ju v demokracii presadiť bez vyššieho spoločenského konsenzu.
Môžeme pripustiť, že dobrý zákon niekedy skutočne musí ísť proti preferenciám väčšinovej mienky. Tieto preferencie sa však žiada najprv tvarovať, o čo sa ani naši najortodoxnejší kresťania dlhodobo nesnažili (na rozdiel od Poľska či Írska, kde vidia svoje vzory). Na strane druhej, demokratické pravidlo vraví, že žiadny zákon, čo ako mravný a ústavný, nemá občiansku legitimitu, ak sa prijíma navzdory masívnemu verejnému protestu. To konštatuje autor, ktorý sám pokladá súčasnú legislatívnu úpravu interrupcií za neprístojne liberálnu a dobre rozumie mravne vyhrotenému stanovisku, že "zákrok" rovná sa vražda.
Keby kresťanskí demokrati brali svoju agendu väčšmi seriózne, mohli sa dávno usilovať práve o sprísnenie existujúcej ZÁKONNEJ úpravy. Aplaudovali by im aj mnohí takí, ktorí sú proti úplej prohibícii. Takú iniciatívu však nevyvinuli, i ked náš interrupčný zákon je benevolentnejší než v celom rade západných krajín. Náhle sa dali bojovať systémom "všetko alebo nič" - čiže buď úplný zákaz, alebo pokračovanie doterajšej praxe. Spoločnosť sa ale nedá liečiť šokom. Navyše, aj tých najtvrdších odporcov interrupcií by mala oslovovať štatistika, ktorá hovorí o dramatickom znížení počtu interrupcií aj pri platnosti súčasného zákona. Isteže to nie je principiálny argument a neospravedlňuje jediný zmarený život. Naliehavo sa však pýta na to, či nie je pri 60-percentnom poklese potratovosti za 10 rokov, mimochodom ojedinelom v celej Európe, obrovským rizikom ohrozovať pozitívny trend akýmikoľvek zmenami. Kntraproduktívne účinky rôznych prohibícií a represií sú dostatočne vedecky zmapované.
Keďže KDH schválením svojho pozmeňovacieho návrhu nepodmieňuje podporu celej ústavy, nemôže veľmi rozprávať ani o "principiálnosti", teda že "zlo" sa musí potierať od podlahy a za každú cenu. Ak je pre nich vraždenie nenarodených naozaj zásadne neprijateľné, museli by zákaz interrupcií viazať na svoje hlasy. Hoci to - našťastie - neurobili, politicky tiež prestrelili. Nakoľko zozbierali pod svojou iniciatívou autogramy temer z celého spektra politických strán, vniesli do už aj tak zvlčenej ústavodarnej procedúry ďalšie napätie. Vyslali síce signál, ktorý ich voliči zaiste neprepočujú, odklonili však centrálnu diskusiu o ústave na vedľajšiu koľaj. Napokon, Kresák a Orosz dvojhlasom oznámili, že ak tridsať poslancov vytrvá pri svojom podnete, právom predkladateľov návrh, ktorý ide podľa nich "nad rámec ústavy", nepredložia na hlasovanie.
"Úmyselné ukončenie nenarodeného života" je vec vskutku obludná. A nemusí to byť vôbec inkvizično-katolícky tribunál, kto cíti morálnu neprijateľnosť. Je vysoko možné, že budúce generácie nás vyhlásia kvôli interrupciám za civilizáciu barbarov. K zmene spoločenského vedomia sa však nedá dopracovať revolúciou tak, že týždeň pred finišom ústavy ktosi vylezie zo zákopov a pod zástavou absolútnej pravdy sa postaví na desaťročia opustenú barikádu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
