Najvzácnejšie nálezy zo Šariša skončili v Liverpoole a Budapešti
Územie Prešova a jeho blízkeho okolia je bohaté na archeologické nálezy. Svedčia o tom nielen minuloročné záchranné výskumy, ale aj archeologické nálezy staršieho dáta.
"Súvisí to predovšetkým so samotnou geografickou polohou územia, ktoré sa nachádzalo na 'križovatke ciest' už v období praveku. Hlavnou komunikačnou tepnou boli rieky Torysa a Sekčov. Ich úrodnými údoliami viedli cesty, po ktorých pulzoval život už v období staršej doby kamennej - paleolite," hovorí odborná pracovníčka Krajského múzea v Prešove PhDr. Božena Tomášová a pokračuje: "Samotné výhodné geografické prostredie, existencia bohatých vodných zdrojov a s nimi súvisiace úrodné údolia, množstvo nerastných surovín potrebných aj pre výrobu nástrojov, rozvíjajúci sa obchod - to všetko predurčovalo kontinuálne osídľovanie územia takmer vo všetkých vývojových etapách od praveku až do obdobia včasnostredovekého, kedy sa postupne kládli základy stredovekého mesta Prešov."
S Boženou Tomášovou sme sa porozprávali o priekopníkoch archeologického bádania. Podľa jej slov tých úplne prvých zväčša ani nepoznáme. často to boli nadšenci z radov miestnej inteligencie, učitelia, farári. Zakladali regionálne historické, či archeologické spoločnosti, ktorých činnosť bola už vtedy - teda v období 18. až 19. storočia - zameraná na záchranu kultúrnych pamiatok, či starožitností. Získané nálezy sústreďovali v školských, či súkromných zbierkach, pričom nešlo iba archeologické pamiatky, ale aj rôzne starožitnosti, obrazy, národopisné zbierky, či literárne rukopisy.
Ak sme spomenuli záchranu pamiatok, v tejto súvislosti príde archeológom na myseľ osobnosť Andreja Kmeťa, ktorý patril medzi najhorlivejších bádateľov, zberateľov a záchrancov našich pamiatok. Okrem toho, že je po ňom pomenované prešovské stromoradie sa s jeho menom a úsilím spája hlavne založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti v roku 1893 a Slovenského národného múzea.
"Tento počin znamenal začiatok novej éry nielen v archeologickom bádaní, ale predovšetkým v ochrane pamiatok, v sústreďovaní nálezov a ich vedeckom spracovávaní na kvalitatívne vyššej úrovni - v inštitúciách ako sú múzeá."
Podľa slov Boženy Tomášovej pôsobili na severovýchode Slovenska mnohí vzdelanci, ktorých mená sa natrvalo zapísali do dejín archeologického bádania.
Boli to predovšetkým Gabriel Fejerváry, František Pulszky, Imrich Henszlmann, Jozef Mihálik, Michal Klein, či Viktor Myszkovszky.
"S menom Michala Kleina sa napríklad viaže jedna z najstarších zmienok týkajúca sa archeologických nálezov na území tohto regiónu. Publikoval ju v knihe Zbierka najpozoruhodnejších prírodných zvláštností Uhorského kráľovstva v roku 1778. Uvádza sa v nej nález pravdepodobne zlatých šperkov v extraviláne dnešného Sabinova," hovorí archeologička Tomášová a vracia sa k počiatkom vzniku prvých múzeí, ešte súkromného charakteru: "S touto skutočnosťou je späté meno Karola Fejerváryho, statkára v Chmeľove, ktorý ešte v 18. storočí založil a vlastnil rozsiahlu súkromnú zbierku starožitností. Bol známy aj svojou vedeckou rukopisnou prácou Comitatus Sarosiensis. Po jeho smrti zbierku opatroval jeho synovec Karol Fejerváry, majiteľ opálových baní. Doplnil ju o vzácne antické starožitnosti a vo svojom dome v Prešove zriadil v prvej štvrtine 19. storočia súkromné múzeum, ktoré bolo považované za prvé na Slovensku - takzvaný Kabinet starožitností. Toto múzeum bolo zamerané na antické pamiatky."
Po smrti Karla Fejerváryho zdedil jeho zbierku František Pulszký, významná osobnosť slovenských kultúrnych dejín, historik, archeológ a poslanec uhorského snemu.
"Pôsobil ako predseda Archeologickej spoločnosti Uhorska. Venoval sa mapovaniu archeologických nálezísk a
zberu archeologických pamiatok, ktoré neskôr publikoval v monografii Archeológia Uhorska vydanej v roku 1897.
Žiaľ, František Pulszký postupne rozpredal zdedenú zbierku svojho strýka a nálezy z nášho regiónu, najmä z neďalekých Ostrovian, Lemešian, či Obišoviec sa dostali dokonca až do Anglicka, do múzea v Liverpoole, do Budapešti."
S Františkom Pulszkým študoval v Prešove aj ďalší významný vedec Imrich Henszlmann, ktorý je považovaný za jedného z prvých zakladateľov modernej špecializácie - historickej archeológie. V roku 1865 vyšla jeho kniha Archeologická vychádzka po Abovskej a Šarišskej stolici.
"V regióne Šariša sa však jeho meno spája s významným nálezom kniežacích hrobov z doby rímskej v Ostrovanoch," zdôrazňuje B. Tomášová a dodáva:
"Bol to práve on, kto podrobne publikoval a zachránil jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov na území Slovenska. V roku 1865 sa tak malá obec neďaleko Sabinova dostáva do kultúrneho povedomia celého Uhorska a zapisuje sa do dejín archeologického bádania, kde má pri poznávaní doby rímskej stále platné miesto."
Vedec Henszlmann osobne prevzal nálezy od miestnej šľachtickej rodiny Báno, ktorá tým rovnakou mierou prispela k záchrane týchto unikátnych nálezov európskeho charakteru. Dnes však tieto unikáty krášlia expozície Maďarského národného múzea v Budapešti.
Nálezy bohatých kniežacích hrobov z Ostrovian, ale i ďalších archeologických pamiatok z blízkeho okolia Prešova sa stali impulzom pre rozvoj ďalšieho systematického bádania, ktoré však nadobudlo vedecký charakter až po skončení druhej svetovej vojny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
