pivový pohár… Strhla sa kvôli tomu bitka. Dvaja moji kamaráti boli zranení a preto sme z krčmy okolo polnoci ušli. Utekali sme smerom na Jesennú ulicu, kde býva moja mama. V pätách nám bola partia, s ktorou sme sa v krčme bili... Keď sme videli, že nás už dobiehajú, vbehli sme do dvora Slavomíry Š. Búchali sme jej na dvere, kým nám neotvorila. Pustila nás dnu a zhasla svetlo, aby to vyzeralo tak, že spí... Náš kamarát Karol to však nestihol. Vo dvore ho dolapili Tomáš a Juraj Z., počuli sme, ako ho bijú..." opisoval udalosti kritickej noci 23-ročný Marek B.
Ako povedal, požiadal Slavomíru, aby išla Karola zachrániť skôr, ako ho dobijú. Keď vyšla na dvor, zobral zo šuflíka "nejaký predmet" a utekal som s ním na dvor. Pred súdom tvrdil, že
až neskôr zistil, že zobral nôž. Karola už brániť nebolo treba, zato s ním si to ručne-stručne chcel rozdať Róbert H., jeden z aktérov krčmovej bitky. Stál pred bráničkou do dvora domu a odtiaľ vykrikoval na Mira, ktorý sa skrýval v dome, aby sa s ním šiel biť. Do cesty sa mu však postavil Marek, ktorý vybehol oproti nemu s kuchynským nožom v ruke. Keď sa ocitol tesne pred Robom, nôž s 9,4 cm dlhou čepeľou, si frajersky prehodil do druhej ruky a začal ním naznačovať sekanie a bodanie …
"Strašil som ho nožom, to je pravda, ale ja som ním len tak machroval. On sa chcel biť s Mirom a ja som sa snažil dosiahnuť, aby na neho nezaútočil. Slavomíra rukami vytlačila Róberta za bránku, ale on nechcel ustúpiť, stále sa tlačil naspäť do dvora. Vyskočil som na múrik a zase som pred ním šermoval nožíkom. Nedal si povedať, preto som na neho zobral metlu, a keď som na nej zlomil porisko, šermoval som pred ním zas nožom. Ale ja som ho nepichol, ani som sa ho nedotkol. Necítim sa vinný," presviedčal mužov v talároch Marek B. Lenže napriek týmto tvrdeniam, bol jediný, kto z tých, čo boli vonku na dvore a v bezprostrednej blízkosti Róberta, mal v ruke nôž a ešte sa ním aj zaháňal. Bola tma, preto svedkovia incidentu, nezaregistrovali, kedy pri "machrovaní" nožom, svojho protivníka zasiahol.
Trebišovčana Mareka B., inak otca štyroch detí, prokurátor obžaloval z trestného činu vraždy. A to preto, "že veľkou silou a prudkosťou bodol kuchynským nožom Róberta H. do hrudníka a smrteľne ho zranil". V prípravnom konaní sa Marek k bodnutiu protivníka priznal. Vyjadril sa jasne: "zobral som zo šuflíka nožík, vyšiel som s ním von a pichol som Róberta do ľavej časti hrudníka..." Keď mu predseda senátu občerstvil pamäť čítaním jeho výpovede a požiadal ho, aby odstránil rozpory, Marek vyhlil: "Bul mi jak šaľeni, a v šoku... Nie, nie, ja som ho nepichol. Aj ale " Potvrdil však, že okrem neho nikto iný z jeho kamarátov nôž nemal a on ten svoj tiež nikomu nedal.
Hovorí pani Slavomíra Š.: "V noci som sa zobudila na to, že na dvere môjho domu niekto búcha. Otvorila som obžalovanému a jeho dvom kamarátom, pustila som ich dnu. Videla som, že vonku pred bránou domu sa bijú mladí. Vyšla som na dvor a zbadala som, že prichádza Róbert H. Kričal, kde je Miro, že sa s ním chce biť. Vošiel do dvora... Vtedy vyšiel z môjho domu obžalovaný. Šiel k Róbertovi a šermoval pred ním nožom, ktorý držal v ruke. Mne sa podarilo vytlačiť Róberta za bránku, ale on sa snažil vrátiť naspäť... Marek vyskočil na múrik plota a zase začal šermovať nožom, ktorý držal pred sebou. Nevidela som, kedy Róberta pichol a vlastne som vôbec nevedela, že sa mu niečo stalo. Myslela som, že je opitý, preto som zakričala na syna Juraja, aby ho šiel odprevadiť domov. On ho chytil okolo pása a vyviedol z dvora. Prešli pár krokov, keď pred domom mojej susedy Róbert zrazu spadol a zostal ležať na chodníku," vypovedala pred mužmi v talároch svedkyňa. Zdôraznila, že robila, čo mohla. Róbertovi poskytla prvú pomoc, ale neprebral sa. V pamäti jej syna Juraja zas utkveli nadávky, ktoré adresoval obžalovanému tesne pred smrťou. "Nepovedal, že ho Marek pichol, len na neho nadával a zrazu odpadol."
Pred súdom sa vystriedalo veľa svedkov. Mladí muži, ktorí sa pobili v krčme, a tiež tí, ktorí prišli na miesto tragédie v čase, keď Róbert ležal na zemi a nehýbal sa. "Vyhrnul som mu tričko a robil som mu masáž srdca. Stláčal som mu hrudník, ale nepomáhalo to. Myslel som si, že je opitý. Nevidel som na ňom, že je pichnutý. A nebol ani zakrvavený," vysvetľoval Karol Š. Kým pred vyšetrovateľom sa všetci svedkovia zhodli na tom, že bola tma a preto nevideli, kedy obžalovaný Róberta bodol, na pojednávaní predstúpila pred senát svedkyňa Veronika T., ktorá svoju výpoveď zmenila nasledovne: "Slavomíra je moja svokra. Vtedy, keď sa to Róbertovi stalo, som stála na schodoch jej domu, z ktorého vybehol Marek a v ruke držal nôž. Pribehol k Róbertovi a buchol ho ním do hrudníka. Stalo sa to vo dvore a potom Slavomíra zavolala svojho syna a povedala mu, aby Roba zobral a vyniesol na ulicu... Nepovedala som to vtedy nikomu len preto, že mi to svokra zakázala," presviedčala senát Veronika. Jej výpoveď vyznela dosť rozpačito, pretože sa ukázalo, že sa so svokrou pohnevala a odišla od nej i od manžela.
To, čo sa účastníkom incidentu videlo nanajvýš čudným, mala byť skutočnosť, že Róberta nikto nevidel krvácať. Vôbec netušili, že je zranený. Jeho zdanlivo záhadnú smrť objasnili znalci zo súdneho lekárstva. Tí dospeli k záveru, "že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bola tamponáda srdca pri masívnom zakrvácaní osrdcovníkového vaku v dôsledku bodnorezného poranenia hrudníka". Išlo o vnútorné krvácanie, pri ktorom Róbert bol ešte niekoľko minút po zranení schopný nielen pohybu, ale krátky čas mohol klásť aj odpor. Nečudo teda, že nik v jeho blízkosti nevidel, že krváca, resp. že bol bodnutý. Zo záverov znalcov tiež vyplynulo, že úder bol zasadený veľkou silou a prudkosťou, o čom svedčí skutočnosť, že ostrie noža prebodlo mostík hrudnej kosti poškodeného. Ich kolegovia z odvetvia psychiatrie a psychológie, ktorí vyšetrili obžalovaného, dospeli k záveru, že Marek B. nie je duševne chorý, a že jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli mierne znížené len pod vplyvom alkoholu. Doporučili zohľadniť primitívnu, afektívne labilnú a agresívnu osobnosť obžalovaného, ako aj afekt v čase spáchania činu. Poukázali tiež na to, že skresľovanie niektorých skutočností je iba čiatočne dôsledkom jeho nespoľahlivej pamäti, resp. že u neho ide o účelovú obranu.
"Nič som neurobil, preto nemôžem povedať, že niečo ľutujem," vyhlásil na záver pojednávania obžalovaný. Senát Krajského súdu v Košiciach na základe vykonaného dokazovania, po tajnom hlasovaní, však dospel k rozhodnutiu, že Marek B. je vinný z trestného činu pokusu o vraždu. Vymeral mu trest na dolnej hranici trestnej sadzby - 10 rokov nepodmienečne so zaradením do tretej najprísnejšej- nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
