"bojových plemien". Tieto, ak nemajú správnu výchovu, respektíve, ak sú majiteľom vedené k agresii, môžu neplánovane zaútočiť na nič netušiaceho okoloidúceho. V horšom prípade sa obeťou útoku môže stať dieťa, alebo iný pes. "Všetko je otázka správnej výchovy a koľko času sa svojmu miláčikovi venujete," hovorí chovateľ Ján Čajnák, majiteľ sučky Zorky a psa Amara. Mimochodom Amar, v preklade z portugalštiny znamená milý, milovaný. Ona, americký pittbull teriér a on, americký stafordčírsky teriér. Z hľadiska bezpečnosti môžu tieto plemená v očiach laickej verejnosti vzbudzovať určité obavy. Chovateľ J. Čajnák však tvrdí niečo iné. "Sú to plemená, ako každé iné. V minulosti sa využívali pri pasení hovädzieho dobytka. Niektoré psy dokázali chytiť zúrivého býka za nozdry a položiť ho na zem," hovorí chovateľ. Dôležité je absolútne sa psom venovať od mala. Vybudovať si prirodzenú autoritu a neurobiť zo psa "cholerika". Nemuselo by sa to vyplatiť. "Tí, čo chovajú toto plemeno na zápasy, svoje psy týrajú. Podnecujú ich k agresii, hrubo s nimi zaobchádzajú, dokonca ich bodajú a kopú im do slabín. Tento postup považujem za absolútnu degradáciu plemena, ako takého, navyše takéto zaobchádzanie so zvieraťom považujem za trestné," roztrpčene konštatuje J. Čajnák. Ako vyplynulo z jeho ďalších slov, tieto plemená majú síce v sebe prirodzenú agresivitu, ale dá sa potláčať pravidelnými vychádzkami, rôznymi posilňovacími cvikmi, akým je napríklad ťahanie. Fámy o tom, že bojové psy často útočia aj na samotných pánov sú podľa J. Čajnáka neopodstatnené. "Ak je pes v úzkych, ak je zahnaný do kúta, je to úplne jedno, z akého je plemena, zaútočí aj na blízkeho človeka. Americké pittbull teriéry, samozrejme dobre cvičené, vedia v akomkoľvek okamihu vyhodnotiť a analyzovať danú situáciu, takže z tohto pohľadu by som vedel vymenovať aj oveľa agresívnejšie plemená, napríklad doberman," dodáva J. Čajnák a záverom konštatuje, že nikdy nemal v úmysle vychovať zo svojich miláčikov zabíjajúce príšery.