tých, ktorí našli guráž žiadať postavenie interrupcií úplne mimo zákon. Zoznam je politicky taký strakatý, že je až príznačný. Azda väčšmi než k úvahám o "úmyselnom ukončení nenarodeného života" nabáda k úvahám o nenarodenom živote štandardnej politiky na Slovensku.
Okrem SDĽ a SOP má pod návrhom svoje zastúpenie fakticky každý parlamentný subjekt. HZDS reprezentuje napríklad hovorca celého klubu v kauze ústavy Peter Brňák, ŽENA Ľudmila Mušková, staviteľ Binder či Michal Drobný (To je ten, ktorý si predplatil dosmrtnú slávu výrokom, že "Ivan Lexa je výnimočný človek, lebo má IQ 160"). Ešte pozoruhodnejší je výber SDK(-SDKÚ), keďže medzi 9 menami z tohto zoskupenia nenájdeme iba prišelcov z KDH. Ale napríklad aj Jána Rusnáka, stále predsedu klubu SDK, pôvodom od zelených (!). Ten v SDKÚ ani nie je, jeho strana SZS toť nedávno podpísala akúsi predkoaličnú zmluvu - teraz pozor - s LIBERÁLNOdemokratickou úniou Jána Budaja. Autogram pridal aj František Halmeš, ktorý sa rozhodol zápasiť proti interrupciám vo farbách sociálnej demokracie (!). A vyníma sa tam aj Jozef Kužma, opustená sirota v SDK po tom, čo jeho päť kolegov z DS tento klub opustilo. Napokon, kladivo na potraty je aj interetnickým svorníkom - veď sa pod ním stretli aj podpisy členov SNS i SMK. Čo, každý uzná, je vec málo vídaná - ak už vôbec bol precedens.
Príznačné a podstatné je, že so samozrejmou výnimkou KDH (a údajne SNS) mená na listine vôbec nereprezentujú jednotný názor svojich politických subjektov. Skutočnosť, že v jednej strane existujú dva rozličné názory na jeden problém, ktorý sa odrazí aj v rozdielnom parlamentnom hlasovaní, nie je ešte sama osebe takou raritou. Tu je však reč o INTERRUPCIÁCH, teda jednej z kardinálnych tém, podľa ktorých sa profilujú štandardné stranícke spektrá. Socialistické a liberálne partaje sú všade vo svete proti zákazu interrupcií, konzervatívne strany naopak, s vyššou-nižšou intenzitou, proti interrupciám bojujú. To je pravidlo, ktoré pozná zriedkavé výnimky v podobe menšinových frakcií - napr. "liberálne krídlo" amerických republikánov. Čo však nič nemení na fakte, že v nedávnej U.S. prezidentskej kampani boli práve "abortions" priestorom najostrejšej zrážky medzi Gorom a Bushom, čo vzápätí našlo vyjadrenie vo vôbec prvom kroku nového prezidenta v úrade, keď zrušil federálnu pomoc všetkým organizáciám podporujúcim interrupcie. Na frakcie láme táto téma aj nemeckú CDU, strana však má sformulovanú líniu, ktorá hovorí o sprísnení súčasnej legislatívy.
Summa summarum - umelé prerušenie (ukončenie) tehotenstva je hviezdnou témou najvyššej jasnosti, vzťah ku ktorej funguje ako návestie pre voličov pri tvorbe preferencií a potom vo voľbách. Súbor takýchto tém, spôsobov riešení a deklarovanie jednotlivými stranami formuje širší kriteriálny rámec pre rozhodovanie voličov. Teda v štandardnom demokratickom prostredí, kde strany súťažia AJ v programoch, koncepciách a víziách, a nie iba v tom, že ktorá má šarmantnejšieho a veľkohubejšieho samca.
Čo vidíme na Slovensku? Premiér Dzurinda sa na výzvu, aby sa vyjadril k faktu, že viac členov jeho SDKÚ podporilo návrh KDH, nechal počuť, že "táto otázka doposiaľ nebola a ani nie je predmetom diskusií v strane". Dodajme, že pravdepodobne ani tak rýchlo nebude, keďže SDKÚ PROKLAMATÍVNE sfúzovala konzervatívcov (ktorí teraz priznali farbu aj inak ako rečami, čo im slúži ku cti) s liberálmi z bývalej DU. Otázka pre premiéra znie, ako chce SDKÚ osloviť ľudí s vyhraneným postojom v tejto konkrétnej kauze. Ako chce SDKÚ dlhodobo nereagovať na jeden dramatický spoločensko-politický problém, ktorý tým, že terajší návrh KDH a spol. v parlamente neprejde, svoj život na Slovensku nekončí, ale práveže začína?
V ešte vyhranenejšej podobe je od vzniku programová bezprizornosť prítomná v HZDS. Čo už môže spájať také Muškové a Aibekové, ak vyznávajú absolútne odlišné názory v takejto "ženskej" kauze? Nič, iba Mečiar. O tom je neštandardnosť slovenskej politiky; účinkujúci sa zoraďujú do skupín (strán) podľa atraktivity vodcov a prísľubov prežitia a profitu. Nie podľa hodnôt a preferencií, ktoré zdieľajú (ak zdieľajú).
Trúfol by si niekto z SDKÚ či HZDS miestoprísažne vyhlásiť, aký názor na interrupcie má pán Dzurinda a aký pán Mečiar? Kam smeruje a je vôbec možný taký štát, kde si strany a lídri roky vystačia iba s menom a tvárou, bez názoru?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
