Zuzana BOBRIKOVÁ
Košice - Keď sme prednedávnom písali o prvých tohtoročných košických trojčatách a problémoch, ktoré budú mať napríklad aj s dostatkom mliečka, ozvala sa nám do redakcie mamička, ktorá ho má toľko, že by okrem vlastného dieťaťa dokázala nadbytok poskytnúť inej mamičke. Zisťovali sme preto, či v Košiciach existuje banka materského mlieka.
"Myšlienka vytvoriť banku materského mlieka v košickej Fakultnej nemocnici s poliklinikou na Triede SNP vznikla niekedy v roku 1986. Našou snahou bolo, aby sme od mamičiek získavali mliečko a poskytovali ho tým deťom, ktoré to potrebujú," informovala nás primárka novorodeneckého oddelenia FNsP MUDr. Kamila Ilgová.
Všetko by fungovalo aj ďalej, nebyť všeobecne známych problémov slovenského zdravotníctva. Rôzne okolnosti, ale predovšetkým finančná kríza spôsobila, že tento program sa musel obmedziť. Pôvodná myšlienka totiž počítala s tým, že mlieko by sa mohlo zbierať aj od mamičiek, ktoré sú už doma. Pravidelne by ho zvážala sanitka. Darkyne by boli aj finančne odmeňované. Slovenské zdravotníctvo, žiaľ, nemá toľko prostriedkov, aby mohlo každú ochotnú mamičku platiť.
"Niekto môže povedať, že to nie je pravda, že sa nájdu peniaze. V individuálnych prípadoch by sa to dalo. Ale masovým spôsobom, tak ako sme to pôvodne mysleli, nie. V Poprade sa to podarilo rozvinúť, v Košiciach do takejto miery nie. Na druhej strane banka materského mlieka slúži predovšetkým deťom, ktoré sú hospitalizované na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na oddelení pre deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Keď má takéto dieťatko mamičku, ktorá má veľmi dobre rozvinutú laktáciu, okrem toho, že kŕmi svoju ratolesť, zbiera nadbytočné mliečko do banky materského mlieka," vysvetľuje MUDr. Kamila Ilgová.
Materské mlieko sa musí pred použitím spracovať. "Robí sa pasterizácia, mikrobiologické kultivačné vyšetrenie, vyšetrenia na tuky, určuje sa špecifická váha mlieka. Keď je mlieko vyšetrené, nie sú v ňom pomnožené mikróby a výsledok je negatívny, môže sa dávať deťom," dodáva staničná sestra Terézia Kušmireková. Aj z hygienických dôvodov je bezpečnejšie, keď je mlieko priamo od hospitalizovaných mamičiek, keď je jasné, že na oddelení dodržiavajú hygienu.
S tým súvisí aj ďalšia okolnosť. Laboratóriá nie sú schopné vyšetrovať matky-darkyne. Mali by sa im urobiť základné vyšetrenia na infekčné choroby, napr. HIV, hepatitídu. Aj to stojí peniaze. "Banku využívame hlavne pre choré hospitalizované deti. Mliečna banka je v Košiciach len vo FNsP. Pôvodne mala slúžiť všetkým košickým deťom. Niekedy, keď mali na detskej klinike choré dieťa, ktoré potrebovalo materské mliečko, tak sme im ho poskytli z banky bez toho, aby sme žiadali nejakú úhradu. Pokiaľ sme mali. Aj dnes pokiaľ máme, v individuálnych prípadoch vyjdeme v ústrety," dodáva primárka novorodeneckého oddelenia.
Svetový trend je dojčiť čo najdlhšie. Odborníci presviedčajú mamičky, aby čo najdlhšie kŕmili svoje deti tou najprirodzenejšou potravou, ktorá je najlepšou prevenciou proti alergiám a iným ťažkostiam. Majú naše mamičky mliečko? "Je to individuálne. U tých matiek, ktoré idú na piaty deň so zdravým dieťatkom domov, už laktáciu ďalej nesledujeme. Len u tých, ktoré sú u nás dlhodobo hospitalizované, prípadne nedonosené. Ak mamička začne mať dobrú laktáciu, zvykne aj vydržať. Nedávno sme mali mamičku, ktorá nám dodnes posiela mlieko a nechce za to žiadnu úhradu. Videla pri dlhodobejšom pobyte u nás, aké dôležité je pre deti materské mlieko. Povedala si, že ho predsa nebude vylievať."
Odborníci tvrdia, že po narodení dieťatka je najdôležitejšie, čo najskôr ho priložiť k matkinmu prsníku. "Je to skutočne to najdôležitejšie. A potom to, ako často sa dieťa prikladá k prsníku, ako často je bradavka stimulovaná. Baby Friendly Hospital, program detského fondu OSN UNICEF, ktorý nemocniciam prideľuje titul Nemocnica priateľská deťom preferuje, aby sa do 30 minút po pôrode zdravý novorodenec priložil k matkinmu prsníku, aby laktácia nabehla čo najskôr. Systém má za cieľ, aby sa laktácia u všetkých mamičiek úplne rozvinula, aby stopercentne kŕmili."
Sú, samozrejme, tehotenstvá, ktoré komplikujú závažné ochorenia matky a nedovoľujú dojčiť. Ale väčšina matiek je zdravá. Preto je cieľom pôrodníkov i pediatrov, aby všetky mamičky plne dojčili. Nielen v nemocnici, ale aj po prepustení, aspoň do 6 mesiacov. "Keď odchádzajú z pôrodnice, 90 percent dojčí. Do troch mesiacov už dojčí len 50 percent, v šiestich mesiacoch len 25 30 percent. Toto nie je dobré ani správne pre vývoj populácie. Aspoň 6 mesiacov je minimum pre každého novorodenca. Predpoklady na to mamičky majú," tvrdí MUDr. Kamila Ilgová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
