Slovensku, ako aj o seizmicky aktívnych zónach na našom území. "Zemetrasenia ohrozujú aj Slovensko. Najviac ohrozenými oblasťami sú okolie Komárna, Dobrej Vody v Malých Karpatoch, oblasť Žiliny, Kremnice, Banskej Štiavnice a na východnom Slovensku okolie Slanských vrchov a Vihorlatu," povedal RNDr. Peter Labák z oddelenia seizmológie Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied (GÚ SAV) v Bratislave.
"Slovensko má spracovanú mapu seizmického ohrozenia územia republiky, ktorá tvorí súčasť celosvetovej mapy. Pri jej tvorbe sme spolupracovali s kolegami z Česka a Poľska," uviedol doktor Labák. Vedci z oddelenia seizmológie pracujú v súčasnosti na ďalších projektoch, v rámci ktorých predpokladajú výstavbu nových seizmických stanic aj na východnom Slovensku. "Zatiaľ existuje na východe iba jediná seizmická stanica v Košiciach," informoval P. Labák.
Súčasníci si na východe z predchádzajúcich rokov pamätajú iba slabšie otrasy zeme, tie našťastie neohrozili ľudí na zdraví ani na životoch a nespôsobili ani vážnejšie materiálne škody. História je ale
učiteľkou života.
Katalóg zemetrasení na Slovensku, ktorý majú k dispozícii vedci z oddelenia seizmiky GÚ SAV v Bratislave, dokumentuje: v regióne východného Slovenska sa zemetrasenia naozaj vyskytovali hlavne v okolí Slanských vrchov, na Zemplíne, no napríklad i na Spiši a v Šariši.
V súvislosti s tvorbou súpisov zemetrasení na Slovensku nie je bez zaujímavosti, že prvým, kto takýto dokument začal spracovávať, bol v roku 1860 profesor košického gymnázia H. Jeitteles. Spísal prípady zemetrasení v celom bývalom Uhorsku. Až 46 rokov po ňom vypracoval prehľad zemetrasení Francúz M. de Balore. V Jeittelesovom katalógu je najstarším záznamom o zemetrasení na území Slovenska zápis z roku 1348 z
okolia Žiliny a Trenčína, otrasy zeme pocítili vtedy i v ďalších 24 mestách.
Najstaršie záznamy o zemetraseniach z východoslovenského regiónu sú zo Spiša, kedy kronikári okolo roku 1590 zaznačili výskyt otrasov zeme v Levoči a v oblasti Vysokých Tatier. Ďalšie záznamy sú z Levoče z roku 1643, v Košiciach a okolí sa podľa kronikárov silné zemetrasenie vyskytlo 28. októbra 1656 a v roku 1676. Ďalšia vlna zemetrasení zasiahla východ v rokoch 1712-13: vyskytlo sa v Šariši a v povodí rieky Hornád. Za katastrofálne označujú kronikári na východe zemetrasenie v Zemplínskej stolici v roku 1778, počas ktorého sa zrútili domy v Benkovciach, Slovenskej Kajni, Jastrabí, v Malej Domaši. V obci Žalobín sa zrútil rímskokatolícky kostol, v dedine Tovarné zdemolovali otrasy zeme kaštieľ, ktorý gróf Barkóczy sotva dobudoval. Poškodené boli objekty i v Matiašovciach a vo Vranove nad Topľou. O rok neskôr zasiahla takmer tie isté miesta ďalšia vlna otrasov zeme, poškodila napríklad kostol v Jasenovciach. V decembri roku 1786 stačili v Košiciach, Spišskej Novej Vsi a v Spišskom Podhradí podľa kroník tri silné otrasy vážne poškodiť mnoho meštianskych domov.
O dva roky neskôr vydesili záchvevy zeme Šariš - najciteľnejšie ich cítili v okolí Sabinova. V rokoch 1829-30 zaznamenali zemetrasenia v okolí Slanských vrchov (Kazimír) a v Trebišove. Košičania sa s touto prírodnou pohromou najciteľnejšie oboznámili 15. októbra 1834: zemetrasenie silne poškodilo i kamenné
múry Alžbetinej katedrály. Mešťania potom na dóm sv. Alžbety umiestnili aj pamätnú tabuľu. Ďalšie
zemetrasenia na východe Slovenska zaznamenali v roku
1858 (Košice), 1876 (Vysoké Tatry), 1890 (Malá Domaša, Hencovce) a 1901 (Vysoké Tatry).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
