stránkach humoristického časopisu Roháč, keď mal iba 15 rokov. Je absolventom školy umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor rezbársky. V roku 1969 mu vyšla jediná autorsky samostatná publikácia zbojníckeho seriálu Dereš, ktorá bola vzápätí stiahnutá z predaja a zošrotovaná. Spoluzakladal a takmer tri roky redigoval satiricko-humoristický časopis Bumerang. Následne na to sa k nemu pripojila medzinárodná súťaž o najlepší kreslený vtip na tému Pivo Zlatý súdok. Svoje práce vystavuje doma i v zahraničí. Svojou kreslenou politickou satirou každodenne prispieva do denníka SME.

Rodák zo Šapinca na východnom Slovensku, rusínskeho pôvodu, pochádza z učiteľskej rodiny. Detstvo a mladosť prežil vo viacerých mestách bývalého Československa. Po ukončení štúdia natrvalo zakotvil v Prešove. A ako sa dostal ku karikatúre?

"Kreslil som od útleho veku. Keď som chodil na umeleckú priemyslovku, nakreslil som jednu karikatúru a môj otec ju zaniesol do Roháča, kde mi ju uverejnili. Mal som iba 15 rokov a zdalo sa mi to zvláštne a zároveň sa mi to páčilo. Začal som sa tomu intenzívne venovať. Kresliť vtipy, ani satirikov myslieť, nikde neučia."

Po zákaze publikačnej činnosti v roku 1969 odišiel z mesačníka Spoločne vpred, kde pracoval ako grafický redaktor. Po čase mu povolili publikovať v týždenníku Nové žitie. V tomto období vzniká aj seriál Iľko Sova z Bajusova. "Cez Iľka Sovu som mohol vyjadriť viacero tém. Vychádzal do roku 1984 asi desať rokov a potom bol zastavený. Po roku 1989 vznikali rusínske noviny Obroda, kde seriál pokračoval, kresieb je okolo 700. V súčasnosti je pripravená kniha do tlače, v ktorej bude asi 100 kresieb s textom anglickým, rusínskym a slovenským."

Počas bývalého politického režimu bolo viacero umelcov nežiadúcich, neobišlo to ani Fedora Vica. "Kto mal zakázané publikovanie v Roháči, mal zákaz vystavovať a publikovať všade. Preto som sa snažil publikovať v Roháči. Dosiahol som to po sedemnástich rokoch. Môj brat sa raz náhodou dostal k jednému tajomníkovi ÚV KSČ. Ten mu sľúbil, že sa pozrie, prečo Fedor Vico má také problémy, a to bol už rok 1986. Dozvedel som sa, že niekto celé tie dlhé roky pestoval takú výhovorku, vraj mám problémy od vtedy, čo ma vyhodili zo strany, v ktorej som nikdy nebol."

Napriek zákazu publikovať zostal i naďalej členom Zväzu výtvarných umelcov a mohol sa venovať svojmu odboru. Robil napríklad aj rezbu do dreva v sobášnych sieňach. Po prevrate mu bolo opäť dovolené v Roháči publikovať, ale iróniou osudu bolo, že Roháč zanikol. Zaujímalo nás čomu sa venuje v súčasnosti. "Keďže robím dennodenne v SME, snažím sa o to, aby som sa trafil do toho, čo sa práve deje okolo, ale to neznamená, že budem komentovať obsah článku. Na Slovensku nie je takého dňa, aby sa nič nedialo."

Fedor Vico nie je ani v súčasnosti neznámy našim susedom Čechom. Vždy ho upodozrievali, že k nim viac inklinuje. On si váži ich kultúrnosť, rozhľadenosť, ale i záujem o jeho osobu. V týchto dňoch sa bude prezentovať výstavou kresieb v Českých Budejoviciach v rámci II. ročníka Dní slovenskej kultúry.

Akým je Fedor Vico v súkromí? "Stáva sa mi, že som nepríjemný, keď si vypijem. Nakreslím si nejakú vec a potom ju rovno vykričím. Keď si myslím, že som to prehnal, dokážem sa aj ospravedlniť. Som miestami impulzívny. Na sebe už nič nebudem korigovať, ale menej by som mohol vysedávať v krčmách. A to hlavne preto, že mi to zaberá stále viac času. Vtedy nič nerobím a potom deň nerobím."

Málokto vie, Vico bol aj aktívnym futbalistom a počas chlapčenských rokov hrával za Slovan Bratislava. Futbalu sa venuje dodnes ako tréner s III. trénerskou triedou. "Keď som sa po štúdiu vrátil do Prešova asi v roku 1969, založili sme s Vasiľom Turokom rusnácke mužstvo. Hrali tu študenti, vysokoškoláci, fungovalo to tri roky a potom to zrušili. Začali nás prenasledovať ako ukrajinských nacionalistov. Teraz by sme boli výborní, keby sme sa k nim hlásili. Futbal patrí k môjmu relaxu. Vravím, že proti únave sa treba ešte viac unaviť. Trénujem chlapcov z ukrajinského gymnázia.

Hrávame proti mládežníkom FC Tatran." Možno sa raz dopracuje aj k mužstvu dospelých. Trénuje aj vlastných dvoch synov z druhého manželstva, ktorí navštevujú ukrajinské gymnázium. Spoločne aj s manželkou radi dovolenkujú v poslednom období v Bulharsku. "Deti sa potešiili, že rozumeli azbuke a jazyku."

Domácim prácam sa Fedor Vico nevenuje a nedovolí upratovať vo svojom ateliéri. Napriek tomu dokáže uvariť niektoré špecifické jedlá. "Ja zjem skoro všetko, ale neznášam baraninu a kozie mlieko. Asi by sa mi prevrátil žalúdok. Dokážem urobiť slané pirohy s tvarohom, bryndzou alebo zemiakmi. Robievam aj zemiakové placky trocha na iný spôsob, potriem ich tvarohom a prikryjem ďalšou plackou. A ešte robievam špecialitu s kapustných listov."

Okrem varenia a futbalu občas sleduje televízor, vyberá si publicistiku a občas nejakú zábavu. Manželka mu najčastejšie vyčíta, že keď si niekedy vypije chodieva spať obutý. A o čom vtedy sníva? "Chcel by som zriadiť pivnú galériu, kde základ bude tvoriť nie krčma, ale predovšetkým galéria, v ktorej sa bude aj popíjať pivko."

Autor: Agáta Urbanová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.