s r. o., Košice. Táto firma plánuje oživenie ťažby vzácnych kovov zo žily Strieborná v spomínanej bani, čo je pre upadajúcu banskú činnosť v hornom Gemeri povzbudzujúca správa. "Dostal som návrh projektu na štátnu pomoc pre Mária Baňu, v ktorej prebieha proces mokrej konzervácie, čiže zatápanie. Odborníci urobili expertnú analýzu, ktorá svedčí o efektívnosti ložiska. Žiadajú dotáciu v objeme približne 12 miliónov korún, s cieľom odložiť definitívne rozhodnutie o mokrej konzervácii najneskôr o rok, povedal Ľ. Harach. Majiteľom ložiska je štát a vlastníkom povrchových objektov bane je spoločnosť Želba, a. s., Spišská Nová Ves, čo predstavuje zložitý majetkovo-právny problém, lebo táto časť vlastníctva Želby je v záložnom práve daňových úradov. Podľa konateľa spoločnosti Mária Baňa Igora Lábaja sa musí čo najskôr vyriešiť refundácia nákladov na čerpanie vody, pretože ak sa zatápanie nepreruší do polovice marca, dôjde k znehodnoteniu technických zariadení a k ložisku sa už nebude dať vrátiť. Zároveň sa otvorí časový priestor na rokovania so zahraničnými investormi. "Prehodnotili sme ekonomickú analýzu projektu a jednoznačne sa preukázalo, že ťažba je rentabilná, uviedol I. Lábaj. Minister Ľ. Harach vyslovil názor, že v prostredí s dlhodobou baníckou tradíciou je teraz možnosť vytvorenia približne troch stoviek pracovných príležitostí. "Projekt likvidácie ešte nie je pripravený a nebude to možné urobiť bez účasti štátneho rozpočtu. Náklady by boli vyššie ako je momentálna požiadavka na predĺženie životnosti tejto bane, skonštatoval minister hospodárstva a dodal, že je to aj vecou surovinovej politiky štátu i využitia domácej surovinovej základne. Projekt oživenia počíta s investíciou približne pol miliardy korún a štátnemu rozpočtu by priniesol v priebehu desiatich rokov okolo 2,5 miliardy korún. "Postavili sme si limitné podmienky na spomínaných desať rokov najkvalitnejšej ťažby. Za rok by sa mohlo vyťažiť 45 ton striebra, 90 kíl zlata, 2050 ton medi, 37 ton ortute a viac ako 35 tisíc ton kysličníka antimonitého. Návratnosť vyzerá tak, že po začatí ťažby, ktorej predchádza dva roky výstavby úpravárenského závodu, je možné zaplatiť vstupné investície za štyri až päť rokov, uviedol jeden z autorov projektu a profesor baníckej fakulty Berg TÚ v Košiciach Félix Sekula a dodal, že "je absurdné, aby sme baňu zatopili a stratili možnosť ťažby nerastných surovín. Ľ. Harach požiadal predstaviteľov spoločnosti Mária Baňa o doplnenie projektu a prisľúbil, že sa ním bude jeho ministerstvo zaoberať. Záujem o záchranu bane Mária v Rožňave prejavil aj premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý na novembrovom výjazdovom zasadnutí vlády v Košiciach vyhlásil, že podporí akékoľvek aktivity vedúce k zastaveniu mokrej konzervácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
