nemyslí, že by sa stával postrachom Rusov

Tomáš PETRO

Bratislava Slovenský daviscupový reprezentant Dominik Hrbatý začal výborne tento tenisový rok. V novozelándskom Aucklande vyhral turnaj, celkovo svoj tretí po San Marine (1998) a Prahe (1999), a na grandslamovom podujatí v Melborne sa prebojoval do štvrťfinále. Veľmi rád hrá v tímových súťažiach, čo najlepšie dokumentuje jeho úspech so spoluhráčmi, keď sa stali víťazmi Svetového pohára v Düsseldorfe, pričom vo finále porazili práve Rusko s Kafeľnikovom a Safinom. S večne usmievavým tenistom, ktorý je vo svetovom rebríčku ATP na 14. mieste, sme sa porozprávali na aktuálnu tému, ako inak o Davis Cupe.Ale nielen o ňom.

Počas celého týždňa ste tvorili výbornú partiu, ktorá na kurte odovzdala všetko a počas tréningov sa i dobre zabávala. Zdá sa nám, že Rusi boli v tomto smere protiklad, lebo počas tréningov sa Kafeľnikov ku Safinovi ozýval, len keď to bolo nutné. Z ruskej strany nebolo cítiť takú rodinnú atmosféru.

Myslím si, že to nie je pravda. Možno sa to iba zdá, ale podľa toho, ako ich poznám, sú dobrí kamaráti. Menej rozprávali možno preto, že netrénovali spolu na dvorci.

Pred stretnutím s Ruskom ste mali výbornú zápasovú bilanciu s Kafeľnikovom 7:1 a takmer vyrovnanú so Safinom 4:5. Nehrajúci kapitán Miloš Mečíř bol svojho času postrachom Švédov. Vedel na nich zahrať a tí pred ním neskrývali rešpekt. Cítite sa ako postrach Rusov?

O Milošovi to síce bolo známe a kolovalo to o ňom, no myslím si, že Švédi nemali pred ním strach, lebo zápas sa stále začína od 0:0 a vyhrať môže každý. Bola to iba zhoda okolností, že Miloš porážal Švédov a hral proti nim kvalitne. Rovnaká zhoda okolností je, že sa mi darí a hrám dobre proti Rusom. Nehovoril by som však, že by som bol ich postrachom.

Pred Davis Cupom ste hrali na turnaji v Miláne, kde ste vypadli v 1. kole dvojhry i štvorhry. Nenechal tento neúspech stopy na vašej hre?

Jeden turnaj sa skončí a ideme na ďalší, takže sa nad tým človek ani nepozastavuje. Na jednom sa prebojuje do finále a hneď na ďalšom vypadne v 1. kole. Počas roka hrám na 30 turnajoch, preto ani nemám čas sa nejako pristavovať pri neúspechu. Je to úplne normálna, bežná vec.

V posledných rokoch sa pre Karola Kučeru začínal rok v Perthe, kde štartoval v Hopmanovom pohári zmiešaných družstiev v roku 1998 s Karinou Habšudovou zvíťazili. Potom sa mu zvyklo dariť v Sydney i na grandslamovom turnaji v Melbourne. Tento rok ste jeho štafetu prevzali vy. Z Perthu ste išli do Aucklandu, kde ste zvíťazili a boli ste štvrťfinalistom v Melbourne. Čím to je, že kto štartuje v Hopmanovom pohári, zväčša sa mu vydaria i prvé turnaje v roku?

Nie je to pravidlo. Je to tiež len zhoda okolností. Na austrálskom kontinente hrá dobre Karol i ja. Možno preto, že sme odohrali nejaké vydarené stretnutia, vychádza i úspešná štatistika.

Hovorí vám niečo meno Crazy Lou?

Nie.

V Austrálii je jeden chlapík...

Jáj, Crazy Lou, áno, poznám ho.

Jeden rok ste hrali päťsetovú drámu so Samprasom a o rok neskôr ste hrali s domácim Draperom. Lou sa netajil tým, že vraj popodplácal polovicu štadióna, aby skandovali: Neporazil Samprasa, neporazí ani Drapera. Dokonca objavilo sa to i na transparente. Chcel vás tým vraj znervózniť a vyviesť z rovnováhy.

Ja ho ani veľmi neberiem vážne. Veď už len jeho meno Crazy... (v preklade bláznivý, pozn, red.). Viem o ňom, že chodí po turnajoch, ale nezaujímam sa oňho.

Vlani ste boli vo finále troch turnajov v Monte Carle, Petrohrade a Brightone, no nezvíťazili ste. Hneď na prvom individuálnom turnaji v tomto roku ste v Aucklande triumfovali. Je to pre vás nejaká satisfakcia za uplynulý rok?

Vlani som prehral vo finále s výbornými hráčmi prvej svetovej desiatky. Hoci to boli výborné zápasy a mal som blízko k triumfu, až tak mi to neprekážalo, lebo som hral s naozaj vynikajúcimi tenistami. V Aucklande som porazil Claveta, hral som veľmi dobre a určite každé turnajové víťazstvo poteší.

Claveta ste potom zdolali presvedčivo i na Australian Open. Tam ste sa dostali ďaleko. Vo štvrťfinále ste narazili na Raftera. Nikdy pred tým ste sa s ním nestretli. Neboli ste príliš premotivovaní, že ste nakoniec nezvládli tento duel?

Patrick hral dobre. Forsíruje hru, proti ktorej sa hrá zle každému súperovi, lebo hráč sa nemôže dostať do rytmu. Hrá sa prakticky výmena maximálne na jednu-dve lopty. Tenista, ktorý je navyše dobrý i na sieti, sa potom ťažko prehadzuje. Ak ho chce človek poraziť, musí potom zahrať veľmi dobre, alebo sa môže trochu spoliehať, že sa Rafterovi nebude dariť.

Lekári v minulých dňoch vydali vyhlásenie, v ktorom vysvetlili, prečo Raftera často chytajú kŕče. Vraj sa nadmerne potí až tri litre za zápas. Mali ste i vy s týmto problémy?

Mne osobne sa to ešte nikdy nestalo. Poctivo trénujem a udržujem si kondičku. Samozrejme, závisí to aj od pitného a stravovacieho režimu.

Aká bola vaša reakcia, keď si z vás v austrálskej tlači uťahovali, že vraj vyhadzujete tak vysoko loptičku, že zo strechy štadióna plašíte čajky?

Na tom nič nie je. Všetci máme nejaký svoj štýl hra a údery, ktoré sa naučil, alebo hrá určitým spôsobom... Nejako zvlášť som na to nereagoval. Bral som to ako normálnu otázku. Keď Rafterovi môžu povedať, že nevie hrať odzadu základné údery, tak mne môžu povedať, že si vysoko vyhadzujem loptičku.

Minule ste sa vyjadrili, že Sergej Bubka bol váš športový vzor. Podľa jeho slov, ho to vraj potešilo a cenní si to. Stretávate sa niekedy?

Myslím si, že som ho stretol asi dvakrát. Trochu sme sa porozprávali, lebo sme nikdy nebolo veľa času. Sergej je jeden z mála športovcov, ktorý bol za komunizmu u nás propagovaný a obľúbený, hoci bol z bývalého Sovietskeho zväzu. Poznám ho, ako športoval a trénoval a je to podľa mňa človek s určite veľkým charakterom.

Bývate v Monte Carlo. Máte niekedy čas stretávať sa s ostatnými tenistami, ktorí majú bydlisko v tomto kniežatstve?

Pri takom počte turnajov do roka, keď je človek 30-40 týždňov na cestách, tak sa stretneme len občas. Zväčša len pred Vianocami, keď tam trénuje viac hráčov. Počas roka sú tenisti rozlietaní a je to skôr náhoda, keď sa tam dvaja-traja stretneme.

Svojho času ste boli s Kafeľnikovom pod krídlami firmy Diadora, teraz ste obaja prešli ku konkurenčnej Nike. Je v tom nejaký súvis?

Nie, je to vyložene náhoda.

O vás je známe, že ste bavičom v tíme. Úsmev vám nikdy nemizne z tváre. Boli ste takým od malička, alebo to prišlo až s vašou tenisovou kariérou?

Rád hrávam tímové súťaže a zväčša na ne idem s tým, že sa zabavím a spravím si náladu.

Ako si spomínate na turnaj Slovak Open Challenger v Košiciach?

Bol to veľmi dobrý turnaj, mal som ho veľmi rád. Trochu mi bolo ľúto, že ho zrušili, no jednoducho, taká je doba. Určite, keby v budúcnosti usporiadali v Košiciach turnaj, rád by som tam prišiel.

Dominik, kedy uvidíme na turnajoch, v hráčskej lóži vašu priateľku?

Keď bude vhodný čas a správna doba.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.