dňoch došlo k rozviazaniu pracovného pomeru so zhruba 15 zamestnancami v Košiciach. Prepúšťanie sa dotklo aj niekoľkých ľudí, ktorí mali krátko pred dôchodkom. Keď sa pýtali na príčiny, dozvedeli sa, že redukcia zamestnanosti má súvisieť s pripravovanou privatizáciou banky.

Príčiny prepúšťania nám vysvetlil hovorca VÚB Norbert Lazar: "Od nástupu nového manažmentu v novembri 1998 banka prechádza reštrukturalizáciou, ktorej cieľom je, aby sa vytvorili nové parametre lukratívne pre vstup zahraničného investora. Okrem odsunu klasifikovaných úverov do konsolidačných spoločností došlo aj k navýšeniu základného imania o 8,9 miliardy korún. Súbežne s tým sa uskutočňujú aj interné procesy sledujúce všeobecné zníženie prevádzkových nákladov, čo nevyhnutne prinieslo aj taký nepopulárny krok, akým je prepúšťanie."

Zamestnanosť vo VÚB podľa neho kulminovala na prelome rokov 1997 a 1998, kedy pracoviská banky na Slovensku spoločne zamestnávali zhruba 8 000 zamestnancov. Podľa prieskumov zahraničných agentúr by porovnateľné banky s ohľadom na výšku bilančnej sumy mali zamestnávať okolo 4500 až 4700 ľudí. V priebehu roku 1999 bolo postupne z banky uvoľnených asi 1300 zamestnancov.

"Uvedomujeme si, že ide o krajne nepopulárne opatrenie, ale redukcia bola nevyhnutná. Všade vo svete sa banky usilujú o maximalizovanie výnosov a minimalizovanie nákladov. V súčasnosti VÚB zamestnáva asi 5700 ľudí. Nepredpokladáme v tomto roku ďalšiu výraznejšiu redukciu v tomto smere, počet uvoľnených sa bude blížiť k číslu prirodzeného odlivu," poznamenal ešte N. Lazar. Keby podľa neho na prípravu vstupu investora mala banka viac času, napríklad päť rokov, prepúšťanie mohlo mať postupnejší a teda menej radikálny priebeh.

Na margo prepúšťania ľudí, ktorým chýba do dôchodku už len nejaký rôčik, dva, poznamenal, že určite nebolo snahou vedenia banky, aby sa takíto ľudia prepúšťali. Výber bol na rozhodovaní priamych nadriadených, ktorí najlepšie svojich zamestnancov poznajú.