tohto ochorenia, takzvanej pandémie. Je to epidémia obrovských rozmerov, s dopadom na celé krajiny či kontinenty a dochádza k nej pri vzniku nového subtypu vírusu chrípky, ktorý je prenosný z človeka na človeka.

Ako nás informovala MUDr. Zuzana Krištufková zo Štátneho zdravotného ústavu v Bratislave, schopnosť vytvoriť nové subtypy majú chrípkové vírusy typu A. Tie vyvolávajú ochorenia nielen u človeka, ale aj u zvierat - predovšetkým u vtákov, prasiat a koní. K vzniku nových subtypov ľudského vírusu chrípky pritom dochádza rekombináciou génov medzi ľudskými a zvieracími kmeňmi chrípkových vírusov typu A v zvieracom hostiteľovi. Vytvorí sa tak antigénny skok, pričom voči novej genetickej informácii mikroorganizmu je imunitný systém človeka bezbranný. No a keďže ľudia nie sú dostatočne imúnni, dochádza k veľkému rozšíreniu ochorení. Objavujú sa epidémie a tie priebehu niekoľkých mesiacov prerastú až do pandémie chrípky.

V dvadsiatom storočí boli zaznamenané štyri takéto pandémie. V roku 1918 to bola tzv. Španielska chrípka, v roku 1957 tzv. Ázijská, o jedenásť rokov pozdejšie vypukla takzvaná Hongkongská a v roku 1977 tzv. Ruská chrípka. Keďže už dlho Európu žiadna takáto pandémia nepostihla, je dôvod sa obávať, že nás skôr alebo neskôr znovu prekvapí. Odborníci, ktorí skúmajú vlastnosti vírusov chrípky kolujúcich v súčasnosti v ľudskej a zvieracej populácii, upozorňujú na možnosť vzniku nového ľudského subtypu vírusu v prvej dekáde tohoto storočia.

"Chrípkové pandémie majú vzhľadom na vysokú chorobnosť a úmrtnosť závažný sociálny a ekonomický dopad. Najhroznejšia z nich bola pandémia v rokoch 1918 až 1919, v dôsledku ktorej zomrelo podľa odhadov viac ľudí ako počas I. svetovej vojny. Celosvetovo bolo zaznamenaných asi 500 miliónov ochorení a viac ako 40 miliónov úmrtí. Preto netreba hrozbu pandémie podsceňovať," konštatovala MUDr. Krištufková.

Podľa nej je pri objavení sa nového subtypu chrípkového vírusu dôležitá úzka medzinárodná spolupráca Národných referenčných centier (NRC) s referenčnými laboratóriami Svetovej zdravotníckej organizácie, kde sa posielajú všetky izolované kmene vírusov, ktoré nie je možné subtypovo identifikovať v NRC. Pokiaľ sa diagnostikuje ochorenie zapríčinené novým subtypom u ľudí a potvrdí sa aj prenos z človeka na človeka, dôjde k najvyššiemu stupňu pohotovosti. Pretože vtedy už možno očakávať rozšírenie infekcie do viacerých krajín a jej postupné zavlečenie do celého sveta, k čomu môže dôjsť pri dnešnom pretechnizovanom svete a obrovskej migrácii ľudí v rekordne rýchlom čase.

Panika však zatiaľ nie je namieste. Pandémia nám v najbližších mesiacoch nehrozí, keďže nový subtyp vírusu chrípky sa ešte neobjavil. Nuž a keď k tomu dôjde, zdravotníci urobia, čo je v ich silách.

"Slovensko je zapojené do celosvetového programu SURVELLANCE chrípky, vrámci ktorého je zabezpečná rýchla komunikácia odborníkov na celom svete. V prípade vzniku pandémie budeme o tom obyvateľstvo informať a chrániť ho všetkými dostupnými prostriedkami," hovorí Zuzana Krištufková, podľa ktorej sa v taký čas rýchlo vyrobí vakcína proti chrípke. Kým nebude dostupná na trhu, k dospozícii budú antivírusové lieky.