priniesla okamžitú reakciu. Vláda SR totiž v ten deň znovu odložila rokovanie o takzvanej malej novele školského zákona, v ktorej minister Milan Ftáčnik navrhuje presunúť zriaďovateľskú funkciu SOU z rezortných ministerstiev na krajské úrady. Odborári odovzdali vláde výzvu, v ktorej poukázali na hrozbu zániku niektorých škôl, stratu pracovných príležitostí, ale aj na to, že štát stojí pred decentralizáciou štátnej správy. Aké boli argumenty protestujúcich odborárov z východu Slovenska sme sa opýtali člena Rady OZ KOVO pre Prešovský kraj Jozefa Balicu.
Môžete konkretizovať čo prinútilo východniarov odcestovať do Bratislavy a podporiť protest?
"Problémov v súvislosti so SOU je niekoľko. Už vlani, zorganizovaním poslaneckého prieskumu, sme chceli poukázať na to, že na východe je učňovské školstvo predovšetkým trvalo poddimenzované. Na tento problém OZ KOVO upozorňovalo aj v minulosti. Poslanec NR Marián Mesiarik po prieskume prijal naše tvrdenia a priznal, že nedostatok financií sa odráža aj v príjmoch učiteľov a nepedagogických pracovníkov. Vo všetkých ostatných krajoch mali vyššie nadtarifné zložky a tým aj celkové mzdy. Očakávali sme, že tohto roku sa finančný marazmus a naše úsilie odzrkadlí inak. V skutočnosti učilištia dostali taký rozpočet ako v minulosti."
Ako v tomto svetle vnímate snahy o zmenu zriaďovateľských funkcií?
"Sú určité skupiny, ktoré lobbujú za to, aby zriaďovateľmi boli krajské úrady a nie rezortné ministerstvá. V tom prípade dôjde automaticky aj k prevodu majetku a je tu istá obava, že niektoré lukratívne objekty napokon ponúknu na privatizáciu. Skôr sa prikláňame k názoru, že by mali zriaďovateľské funkcie ostať také, aké sú teraz."
Myslíte, že finančné toky z rezortných ministerstiev sú prehľadnejšie?
"Každé z ministerstiev vie najlepšie posúdiť, aké špecifiká bude život od absolventov vyžadovať, vie usmerniť systém vzdelávania, zabezpečiť možnosť praxe v závodoch a mohol by som vymenovať aj ďalšie pozitíva. Niekedy riaditelia SOU ani nevedia koho majú počúvať. Príkazy dostávajú aj z kraja aj z rezortov. Platí tu dvojkoľajné riadenie."
Predpokladáte, že vláda napokon aj tak schváli návrh ministerstva školstva?
"Aj keby k takej zmene došlo, musela by existovať spolupráca krajských úradov s jednotlivými ministerstvami. Ak napríklad učilište vyučuje odborníkov v železničnej doprave, nikde inde nemôžu nadobudnúť praktické skúsenosti ako na železnici."
Už niekoľko mesiacov intenzívne sledujeme proces prípravy na reformu verejnej správy. Ak dôjde k decentralizácii, tak je otázne či taký krok nebude predčasný, najmä ak doteraz nie je jasné územnosprávne členenie.
"Ide tu o byrokratický prístup. Žiadny úradník neprizná, že je zbytočný. Podobne, ako sa nestalo, aby nejaký riaditeľ podniku spáchal harakiri za to, že ho priviedol ku krachu a treba ho odvolať. Tu ide o analógiu. Prax ukázala, že toľko krajských úradov na malom území, ako je Slovensko je zbytočných. Je pritom pochopiteľné, že úradníci budú za seba bojovať. Veď sú finančne a spoločensky zabezpečení. Oni aj ich príbuzní, tak prečo by mali pod sebou píliť konár."
Považujete odklad rokovania za úspech odborárov?
"Samozrejme. Už to, že nám podpredseda vlády Pavol Hamžík prisľúbil, že vláda okamžite stiahne návrh z rokovania a predloží ho až o dva týždne po prejednaní so sociálnymi partnermi, považujeme za úspech. Vláda si možno uvedomila, neakceptovanie názorov môže viesť až k zbytočným výbuchom. Tie by nemuseli byť, keby rešpektovali názory, pod ktoré sa podpísali stovky ľudí."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
