Autor o svojom vynáleze tvrdí, že je výsledkom práce viacerých ľudí a nechce na ňom zarobiť. "Chcem zostať vysokoškolským učiteľom do smrti a nechcem sa angažovať v ťažkom biznise," dodáva.
Okrem zvolenského tomografu je na svete už len jeden na univerzite v Heidelbergu. Bahýlov je však modernejší, kvalitnejší a menej náročný na obsluhu. Pohyblivý detektor zvyšujúci presnosť merania vnútornej štruktúry dreva dokonca na svete neexistuje.
Na zobrazovacom a rekonštrukčnom softvéri pracoval Bahýl niekoľko rokov a hovorí, že ak sa takýto produkt vôbec dá v zahraničí kúpiť, tak stojí okolo 57-tisíc libier, čo v prepočte znamená 3,9 milióna korún. Bahýl na ňom zarobil menej ako tritisíc korún, ale nesťažuje sa. "Mohol som sa tu piplať sám, ale mne bolo ľúto našich mladých ľudí, ktorí po skončení školy robia dílerov. Obklopil som sa nimi," povedal.
Za vyše 100-tisíc korún vyvinul Bahýl ešte hustomer na meranie hustoty drevotriesky, ktorého predajná cena je 50-tisíc mariek. Ďalším vynálezom je mikrodenzitometer na určovanie štruktúr letokruhov. V celej Európe sú len štyri. Dva sú na univerzitách v Nice a Zürichu a ďalšie dva vo Zvolene. Náklady na vývoj denzitometra boli 17-tisíc korún, ale svetové ceny sú okolo 165-tisíc švajčiarskych frankov. Hoci o tom docent Bahýl hovoriť nechcel, jeho čistý zisk zo spomínaných troch prístrojov bol menej ako sedemtisíc korún.
"Nepotrebujem sa voziť na drahom aute, jazdím na bicykli. Verím, že po mne príde niekto šikovnejší. Nebojím sa, že mi niekto myšlienky ukradne. Ak by na tom niekto namiesto mňa zbohatol, nech zbohatne. Hlavne aby to slúžilo ľuďom," hovorí.
Docent Bahýl nekončí. Jeho tomograf totiž zatiaľ nie je vhodný na medicínske účely. "To je môj ďalší cieľ. Máme už vybratú röntgenovú aparatúru a s jej použitím by náš prístroj mohol slúžiť ako mamograf v medicíne. Bol by nepochybne lacnejší ako zahraničné. Moja mama zomrela tiež na rakovinu, prečo by som nevenoval ženám takýto dar," dodáva zvolenský fyzik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
