stratil s Kafeľnikovom. Dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, vraví sa. Slovensko sa to žiaľ podarilo, rovnako ako pred dvoma rokmi, aj teraz podľahlo silnému Rusku 2:3. S Karolom sme sa stretli v Bratislave, pred samotným zápasom. Bratislavský rodák (nar. 4. marca 1974), víťaz ATP turnajov v Rosmalene (1995), Ostrave (1997), Sydney (1998), New Heavene (1998), Bazileji (1999), štvrťfinalista US Open (1998), Australian Open (1999), víťaz Hopmanovho pohára (1998, s Karin Habšudovou) a Svetového pohára družstiev (Düsseldorf, 2000, s D. Hrbatým a J. Krošlákom) nám odpovedal na všetko ochotne. Až na to, že v uvoľnenej atmosfére s rehotajúcim sa osadenstvom slovenského daviscupovéh družstva sme netušili, čo bolo povedané vážne a čo nevážne. Necháme to na vás.

Na úvod vám máme odovzdať jeden pozdrav. Od Imricha Barcala...

Ďakujem, je to môj krstný otec. Ja som vlastne polovičný východniar. Mama je z východu, z Trebišova. Odmalička som každoročne cez prázdniny, samozrejme, ešte počas školských liet, trávil čas na východe, takže môj vzťah k východu je veľmi kladný. Mám tam ešte rodinu, aj sestrin manžel, môj švagor, je z Košíc, takže sme vôbec všetci taká polovýchodniarska rodina. Navyše, aj môj kondičný tréner je z východu, často chodievame na plte do Červeného kláštora.

Keď ste teda chodievali hrávať košický challenger, bolo v tom aj niečo iné, ako len profesionálny prístup? Z hľadiska toho východu....

Vtedy som začínal robiť s Milošom Mečířom a akurát nám vychádzal program tak, že sme tam mali okno. Potreboval som hrávať zápasy, tak som chodieval na challenger. Nebolo to teda preto, že by som chcel vidieť svojich blízkych.

Dostávate sa ešte na východ?

Keď mám čas, tak idem navštíviť tetu, maminu sestru a práve krstného otca. Veľmi mi to však nevychádza, predsa len, je od od ruky.

Ako by ste zhodnotili minulý rok?

Minulý rok bola taká slabšia sezóna, nehralo sa mi dobre. Posledné tri mesiace však boli vynikajúce. A aj keď sa mi v Austrálii nepodarilo zdolať Samprasa, nepovažujem to za neúspech, naopak, zohral som vyrovnaný zápas. Snažím sa to prelomiť ďalej, škoda len, že som nemal lepší lós. Myslím, že by som zahral dobre. Treba čakať na ďalšiu šancu.

K Samprasovi - vyjadril sa, že ste bol v tom 1. kole asi najťažší súper. Beriete to ako nejakú satisfakciu?

Určite. Sampras sa o mne už viackrát vyjadril v pozitívach, aj sme spolu zahrali veľa vyrovnaných zápasov. Určite mi to dodá trochu sebadôvery. A samozrejme, poteší to.

Už v Austrálli, trebárs so Samprasom, sme si všimli mnoho vašich vydarených úderov - pripomínali nám Kučeru spred dvoch rokov vo vrcholnej forme. Cítite to aj vy takto?

Áno, aj keď som spomínal, že ten minulý rok bol rozhádzaný. Nedokázal som udržať tie dva dobré roky, čo som mal predtým. Posledné mesiace však moja hra oči, vyzerá to na návrat, myslím, že sa to bude zlepšovať a môžem očakávať dobrý výsledok.

Takže comeback typu Agassi? Tiež mal svoje súkromné problémy, mali ste ich aj vy.

Z môjho hľadiska by sme o tom mohli hovoriť. samozrejme, nebudem sa porovnávať k Agassimu, málo ľudí je takých ako Agassi alebo Sampras, tí sa vedia dostať z ničoho naspäť hore. Ja som však nemal absolútny výpadok, že by som prestal. Udržal som sa v prvej stovke, som sedemdesiatypiaty. Myslím, že ešte mám na to, aby som sa vrátil minimálne do tridsiatky. Uvidíme, ako to pôjde, podľa mňa sa to však dá očakávať tento rok.

Takže cieľ roka 2001?

Cieľ si dávam po desiatkach... Teraz čo najrýchlejšie do šesťdesiatky, uvidíme ako rýchlo to pôjde.

Špecifiká zápasu Slovensko - Rusko sú aj v tom, že hráči sa veľmi dobre poznali. Nielen herne, osobne. Žreb bol teda zaujímavý aj z toho hľadiska, určite by to bolo iné s osobne "neznámymi" Austrálčanmi či Juhoafričanmi...

Poznáme sa veľmi dobre. Trebárs ja Kafeľnikova už od štrnástich rokov. Myslím, že sú to hráči typu "extrém", sú schopní všetkého. Nikdy neviete, čo vám vyvedú.

Oproti Rusom ste sa nám zdali medzi sebou vyváženejší. Ste evidentne perfektná partia, s kolektívnym duchom. Rusi sa skôr starali sami o seba. Chladný Kafeľnikov je protipólom benjamínka tímu Safina.

Každý má svoje dobré i zlé stránky, nikto nie je rovnaký. My sa navzájom dobre poznáme, rešpektujeme, čo je dôležité. Dôležitá je aj taká vzájomná úcta, potom sa dá v tíme spraviť dobrý duch. Neviem presne ako je to u Rusov, s ich mentalitou. Ale dovolím si tvrdiť, že Kafeľnikov je dominantnejší typ, ktorý potrebuje mať okolo seba podriadených ľudí. Takže ktovie, ako to je u nich s tým duchom. U nás je to kamarátske.

Vôbec psychika. Západniarske tímy, americkí, britskí hráči majú okolo seba tzv. mentálnych trénerov. Vy to nepotrebujete.

Myslím, že nie. Mentálnych trénerov sa sem síce tlačí dosť (výbuch smiechu v šatni - pozn. red.), ale po našich skúsenostiach s nimi si myslím, že si vystačíme sami. Zatiaľ na to máme.

Trebárs vy ste schopný zahrať špičkovo a naopak. Minulé sezóny ste mali výkyvy. Nie je to tá psychika?

Ja na svojej psychike pracujem stále, aspoň si myslím. Človek pozná najlepšie sám seba, takže sám vie, čo môže od seba očakávať. A vie, kedy sa ako a na čo sa čo najlepšie pripraviť. Poradiť od druhého sa dá, dobrá rada sa vždy zíde, ale človek by si s psychikou mal poradiť sám.

Najlepší prostriedok na "vypnutie"?

Rád sa vraciam k hudbe, počúvam ju cestou na tenis. Vlastne v jednom kuse som v tom. Alebo... S kamarátmi vyrazíme na večeru, za dievčatami... Relaxovať sa dá všeliako.

S tými dievčatami, použili ste množné číslo. Platí?

To sú otázky. (Smiech) No, keď sme sme viacerí, tak ideme za viacerými dievčatami.

Čo táto gitara (rozhovor sa odohráva v šatni, kde je opretá "španielka")? Kto na nej mastil?

Sme tu viacerí hudbou zaujatí...

...nielen rybárčením?

Niektorí rybami, niektorí hudbou. Sem tam si zabrnkáme, napríklad Laco Švarc hrá na gitare celkom dobre.

Čo brnkáte?

Teraz letí No Name... Odkiaľ sú? Z Prešova? Z Košíc? Ďalej hráme Elán. No a moju obľúbenú skupinu U 2.

Futbalisti, národné reprezentácie, keď niekam idú, na MS, ME, zvyknú nahrať na CD v štúdiu nejakú hymnu. Niekto síce za nich "maká v pozadí", aby to nejako vyzeralo... Neplánujete vy niečo také, keď ste už takí hudobníci.

Myslím, že tiež by sme niekoho potrebovali, čo by "makal v pozadí". Vážne, ešte to zatiaľ nie je takto ďaleko.

A niečo také, ako robí McEnroe? Má skupinu.

To nie! To nám zatiaľ vôbec nehrozí. Stále sa sústreďujem na tenis, ku gitare sa dostanem len vo voľnom čase.

Na turnajoch ešte niekto zvykne brnkať na gitare? Myslíme na cudzozemcov.

No, hlavne taký "Guga" Kuerten. Toho to dosť chytilo práve minulý rok. Ale sú tam viacerí.

A čo ten Kuerten hrá? Brazílske rytmy?

No hráva nejakú sambu a španielske spievané pesničky.

Zvyknú sa dať tenisti aj dokopy? Zídu sa v klube a džemuje sa?

No, džemovačky tam ani nie sú. Niekedy sa stane, že niekto vytiahne gitaru, odhodlá sa ísť do baru a spustí tam zopár pesničiek. Koľko ľudí sa chytí, toľko sa chytí. Na turnajoch však býva aj taký hudobný kútik, kde sa stretávajú hráči, ktorí vedia niečo zahrať.

Hráči vraj zvyknú tráviť dosť času v kasíne?

Hlavne Rusi. Ja veľmi do kasína nechodievam, ani neviem, kedy som v ňom naposledy bol. Skôr hrávame na zabitie dlhej chvíle spoločenské hry, s Milošom, Dominom... Tak vypĺňame čas, nie s fyzicky, psychicky i finančne náročnými disciplínami. (Smiech) Alebo počítačom na internete.

Internet: četovanie, obzeranie, hľadanie informácií? Čo z toho?

Tak, četovanie, obzeranie erotických stránok, zoznamka (smiech). To najlepšie.

Četovanie, tiež prevažuje erotika?

Väčšinou áno.

Ináč, máte už aj svoje oficiálne stránky?

Erotické nie (smiech). Ale mám vlastnú stránku, www.kajo.sk, ktorá fachčí, ale len jemne, informačne.

Žiadne siahodlhé odpovede fanúšikom?

Nie, nie.

Chcete to ale rozbehať do vážnejšej roviny?

No, uvidíme. Na Slovensku však toľko ľudí nemá počítač či prístup na internet. Asi by tam nejaká veľká návštevnosť nebola.

Vráťme sa k tým erotickám četom. Viete, že keď je na ňom sedem ženských, tak je to v skutočnosti šesť chlapov?

Je to možné, veď aj my niekedy napíšeme inzerát a sme tam ako dievčatá. Chodievame tam ako lesby a podobne.

Dobre, niekedy natiahnete. To si potom tľapnete, toho sme dostali?

No, trebárs takto sme dostali Dominika. Sedel za počítačom, tak sme mu mrkli cez plece, zistili si adresku, na čom je prilepený, a napojili sa naňho. Sedeli sme dva metre vedľa neho, za inými počítačmi a bavili sa.

On o vás netušil.

Nie a chytil sa na to. Potom mu to však došlo.

Vraj sa Mečířovi podaril parádny kúsok - vzal vás so sebou na ryby.

Ja idem na ryby rád, ale veľmi sme na ne nechodievali. Boli sme akurát raz, aj sme niečo nachytali. Ináč, je to tiež dobrý relax.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.