idiotickej diskusie o zákaze "nebezpečných plemien". Táto nedávno rozčerila hladinu v českej poslaneckej snemovni. Vo vskutku paradoxnom zákone navrhovali úplný zákaz bojových plemien. Boli aj takí, čo sem chceli zaradiť dokonca aj boxerov... Jirka vlastnil štyroch psov "nebezpečných plemien". Podľa neho je jediná cesta ako znížiť počet pohryzených vymáhanie trestnej zodpovednosti a postihu majiteľa. Každý si potom svojho psa radšej postráži sám, než by išiel sedieť...
Jeho prvým "nebezpečným" zvieraťom bola Kačenka číslo 1. "Išlo o 'testosteronového' amerického stafordšírskeho teriéra. Vzal som si ju z útulku asi štvorročnú v nádeji, či by som ju nemohol prerobiť. Skočila totiž po všetkom, čo sa hýbalo a mala tridsaťpäť kíl. Bol to staford od šteniatka vychovaný v zdegenerovanom variante psích zápasov vedených až do smrti zvieraťa. Typov zápasov, ktoré by nikdy neusporiadal bežný chovateľ pitbulov. Kačenku 1. robil totiž nejaký človek z podsvetia pre nečistý zápas. S najväčšou pravdepodobnosťou dostávala od šteniatka hormóny, aby bola agresívna. Mala toľko slušnosti, že umrela na infarkt z horúčavy tesne pred tým, než by som ju uspal sám."
Kačenka 1. nebola nikdy na verejnosti bez vôdzky a košíka. Človeka pohrýzla len raz, keď ju na reťazi napadol voľne pobiehajúci boxer a jeho majiteľ do konfliktu začal napriek Jiřího výslovným pokynom strkať ruky.
"Kačenku 2. som si robil od šteniatka. Priznám sa, je to jediný staford, akého poznám, ktorého je možné odvolať od psa... Vodil som ju väčšinou bez košíka. Nezranila by nikoho. Keď som sa vrátil z Indie, pochopil som, že Kačenka si tam, kde na mňa čakala, zvykla do tej miery, že bude lepšie ju tam nechať," tvrdí Jirko.
Potom stretol Briana. Viedol si na vôdzke deduška a mal dobrú náladu. "Čo je to za krv? To je nádherný pes!" rozplýval sa nadšením. "Ja neviem, to mi dal syn na stráženie, vraj na to nemá čas... Nechcete ho?" špitol starec. Chcel deduškov syn, klasický podnikateľ, nový Čech, čo si bojové plemeno kúpil, lebo prišlo do módy a nemá silu ho zvládať, mu Briana za týždeň predal. "Zapýtal si šesť tisíc za zviera, ktorých sú plné útulky. Dal som mu ich, aby sa mu v tom jeho Rovere odchádzalo ľahšie. Pes ma do týždňa napadol. Trvalo 14 dní, než som ho dostal pod kontrolu. Začas som stretol matku 'Novočecha'. U nej Brianko býval. Vysvetlila mi, že psíka museli zatvárať v predsieni, keď chceli spať v posteli a keď sa chceli najesť, museli ho priviazať na reťaz... Inak im jedlo vzal. V mojej prítomnosti sa choval úplne sladko... Keď som však zmizol, v okamihu vyhľadal najslabšieho z prítomných (ženu, alebo dieťa) a zaútočil. Rok sme spolu bývali a ja som sa snažil ho to odnaučiť. Keď som však našiel po návrate z trafiky svoju vtedajšiu ženu na skrini a pes ju vytrvalo vybrechával, zavolal som Ing. 'Novočechovi', aby si toho pankharta hneď odviezol, lebo ho inak dám utratiť. Pes, ktorý vytrvalo napáda ľudí, musí byť totiž izolovaný, najlepšie, žiaľ, utratený," naznačil Jiří X. Doležal Brianov odchod na predčasnú večnosť.
Posledným zvieraťom v jeho panelákovom bytíku bola Kačenka 3. Plemeno dogo argentino mu poslal pánboh zadarmo. Tiež od zbohatlíkov. Koncom deväťdesiatych rokov stál tento pes nekresťanské peniaze. Našťastie ho majitelia nechali vyrásť v kotci. Nestihol sa od nich naučiť nič zlé a nemusel dopadnúť ako Brian. "Dostal som Kačenku 3. nenaprogramovanú. Keď s ňou idem na prechádzku sám, obvykle ideme bez košíka na voľno. Nepotrebuje ho. Keď je 'v službe' a stráži moju priateľku, vedie si ju na reťazi bez košíka. Ako by chudinka inak mohla hrýzť a teda plniť funkciu strážneho psa? Najväčším idiotizmom návrhu poslanca Kořistku totiž je, že zakazuje psom hrýzť, presnejšie povedané, zakazuje občanom, aby používali psov na svoju ochranu. Mám predsa nárok na to, aby mi do môjho priestorčeku fyzicky nikto nezasahoval, neútočil na mňa a brániť si ho, hoci aj pitbulími zubami. No nie?" dodal na záver Jirka X. Doležal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
