situácii so zabezpečovaním surovín pre výrobu v Šarišských pekárňach a cukrárňach (ŠPaC), a. s. Prešov jej generálny riaditeľ Viliam Šofranko.
Obrátili sme sa na neho preto, lebo hlasy poľnohospodárskych prvovýrobcov z leta minulého roka o hrozbe nedostatku obilia sa napĺňajú. Hovorí sa už o nákupe obilia zo zahraničia za oveľa vyššie - teda svetové - ceny. Tomu, že problém s obilím, a v dôsledku toho aj s múkou pre pekárske potreby, začína byť ťaživý, nasvedčuje zasadnutie Zväzu mlynárov v stredu minulého týždňa. Na žiadosť o informácie zo stretnutia sa predseda zväzu Radovan Šilo odvolal na dohodu s ministerstvom pôdohospodárstva, že do budúceho týždňa informácie nebudú medializovať.
Pekári však nepotrebujú tieto informácie, aby vedeli o problémoch, pretože ich spolu s mlynármi pociťujú na vlastnej koži, ako prví. "Naháňame múku a máme s tým obrovské problémy," vyjadril sa V. Šofranko. "Berieme múku z mlyna v Košiciach a ten má momentálne veľké problémy," potvrdil starosti so zabezpečovaním základnej suroviny pre pekárenskú výrobu majiteľ pekárne v Nižnej Šebastovej Marcel Rešovský a jeho ekonómka Mária Bujdošová dodala: "Je problém aj s jej kvalitou. Asi len vymetajú sklady a na múke to hneď vidieť. Možno melú aj krmnú pšenicu, pretože múka nemá taký lepok, chlieb tak nedrží, nekysne."
"Je problém s múkou ako všade," potvrdil aj spolumajiteľ pekárne v Teriakovciach František Guman. Majiteľka pekárne Florida v Prešove Anna Lešková však povedala: "Múku berieme z košického mlyna a odkedy sme začali, tak sme nemenili dodávateľa. Dodávajú nám múku načas až na to, že cenu poriadne zvýšili. Zatiaľ jej máme dostatok. "
Najväčším pekárenským výrobcom v prešovskom regióne sú
ŠPC v Prešove s ročnou produkciou približne 17 až 18 000 ton pekárenských a cukrárenských výrobkov. Tomu zodpovedá aj ročná spotreba múky, ktorá presahuje hranicu 12 000 ton. Múku odoberajú z troch mlynov - v Košiciach, Krupine a Trebišove. Ale ani to im nepomohlo, aby sa ich zásoby múky, ktoré sú obyčajne na úrovni 15 až 20 dní, nestenčili na päť dní. Keďže sú problémy so zabezpečovaním dodávok múky, nezhoršila sa jej kvalita? "Už sa ani nepozeráme na kvalitu, sme radi, že vôbec nejakú máme. Ukazuje sa, že situácia bude kritická pokiaľ sa nebude múka dovážať, pretože vraj na Slovensku obilia už nieto, alebo je jej veľmi málo," odpovedal V. Šofranko.
Zaujímavý postreh z minulého roka vylovila v pamäti M. Bujdošová: "Berieme múku aj zo sabinovského mlyna. V súvislosti s ním niečo podobného bolo, ale to vypuklo až tak v júni. V Sabinove vtedy celkom odstavili mlyn a asi dva mesiace mali odstávku. Ale tohto roku je vlastne ešte len február a už je nedostatok múky." Podotýkame, že táto situácia v sabinovskom mlyne nastala takisto kvôli nedostatku potravinárskeho obilia a po každoročnej technickej odstávke mlyna na jeho vyčistenie a opravu, mlynárska sezóna začala v priebehu žatvy. Nakoniec mlyn v Sabinove s ročnou kapacitou okolo 10 000 ton zomletého obilia patrí medzi menšie priemyselné mlyny na Slovensku a jeho výpadok nemôže spôsobiť takúto situáciu na trhu s múkou, akej sme teraz svedkami.
Je vôbec možné za takýchto okolnosti dodržať aj zodpovedajúcu kvalitu pekárenských výrobkov? "Múka by mala aj trocha vyzrieť. Ale keď pečiete z čerstvej múky, tak toto narobí problém každému. Kvalitu výrobkov sa snažíme udržať. Keď vidíme, že je slabšia múka, tak dosypujeme silnejšiu, tak sa kvalita ešte trocha dá zachrániť," podotkla M. Bujdošová. O zápasení s kvalitou výroby hovoril aj generálny riaditeľ ŠPaC V. Šofranko: "Môže to mať vplyv na kvalitu. Ale, žiaľbohu, taká je situácia. Pokiaľ chceme piecť, musíme brať to, čo je."
V priebehu nového roka mlyn Košice a ďalšie mlyny zvyšovali cenu múky už druhýkrát, takže oproti koncu roka 2000 cena kilogramu múky stúpla o viac než 10 percent. "A ráta sa s ďalším zvýšením ceny. Pokiaľ by sa obilie malo dovážať, potom sa cena múky zvýši pomaly na 30 percent oproti minulému roku," pridal neradostnú perspektívu V. Šofranko. Ako perličku F. Guman spomenul, že vie o prípadoch, keď malí pekári nakupovali múku v kilových baleniach v normálnych predajniach potravín: "Pred asi mesiacom bolo lacnejšie kilové balenie múky, ako pekárenské 50 - kilové balenie. Takže to vyšlo lacnejšie, len bolo treba jedného človeka, ktorý by to rozbaľoval. Pritom to bola tá istá múka. Sú aj takéto paradoxy." Pritom podľa vyjadrenia riaditeľa Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prešove Jána Hanudeľa potravinárskej pšenice by sme teoreticky mali mať dosť: "Je tu však problém, že cena potravinárskej pšenice stúpa pomalšie, ako cena krmného obilia a predáva sa skoro za tú istú cenu ako krmné obilie." J. Hanudeľ toto tvrdenie podporil údajmi o momentálnych cenách obilia v prešovskom regióne, kde tona potravinárskej pšenice sa predáva v priemere za 4 833 Sk a tona krmnej pšenice za 4 510 Sk. Mimochodom, cena jednej tony krmného obilia na európskom trhu sa pohybuje od 108 do 120 dolárov. "U nás je cena potravinárskej pšenice tak nízka, že je dosť možné, že niektoré poľnohospodárske podniky nekupujú krmné obilie vo verejnom predaji za okolo 5 800 korún za tonu, ale radšej skrmujú potravinárske obilie, najmä ak nemá stopercentné potravinárske hodnoty. Na takýto nákup zo Štátneho fondu trhovej regulácie - hoci podniky dostanú doplatok za cenový rozdiel, ale až po uskutočnení celého kolobehu - treba mať hotovostné peniaze a tých niet," dodal J. Hanudeľ.
Túto skutočnosť ešte prehĺbilo minuloročné sucho, kedy len v prešovskom regióne poľnohospodári v obilovinách splnili svoje podnikateľské zámery iba na 57 percent a oproti predpokladom vyprodukovali menej obilia o 17 500 ton. Ak k tomuto pridáme terajšie ceny obilia na Slovensku, potom výsledkom je terajšia situácia v mlynárskom a pekárenskom priemysle.
V oslovených pekárňach zatiaľ ceny svojich výrobkov nezvyšovali, ale s najväčšou pravdepodobnosťou budú k takémuto kroku donútení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.