ešte násobne závažnejšie rozhodnutie. Súčasné bojové lietadlá sovietskej výroby, ktoré už roky presluhujú a z hľadiska bojaschopnosti sú údajne aj nepoužiteľné, by mali byť nahradené podzvukovými stíhačkami. Tento návrh, ktorý vzišiel z kolégia ministra, kde sedeli aj poslanci z výboru pre obranu a bezpečnosť, ale ešte neznamená definitívu - musí ho potvrdiť Rada obrany štátu.

Správa sa úplne stratila v mumraji okolo ústavy, má však veľkú trieštivú silu. Ak sa totiž Stankova koncepcia rozvoja vzdušných síl presadí, pôjde o ďaleko najväčšiu verejnú objednávku, akú kedy tento štát vypísal. Čísla z kolégia neunikli, avízo však prišlo už týždeň predtým z tlačovky KDH, kde zámer spoločne predstavili Vladimír Palko s prvým štátnym tajomníkom Pivarčim. Summa summarum - malo by ísť o nákup šesťdesiatich stíhačiek v celkovej hodnote 70 miliárd Sk. Toto naozaj nie je maličkosť. Investícia takéhoto rádu by vznietila prudkú diskusiu i v krajinách, kde 70 miliárd nepredstavuje viac ako tretinu príjmovej strany rozpočtu a choré banky sa práve nesanujú sumou 100 mld. a viac.

Na Slovensku vládne ticho. Jediný, kto vycítil brizanciu témy, bol - kto iný - Róbert Fico. Spôsobom sebe podobným: Formou platenej inzercie do agentúry vykričal, že "v horlivej snahe KDH presadiť nákup stíhačiek ide o jednoznačný cieľ získať provízie z tohto zbytočného obchodu". Toto je vskutku iba dravý, bezškrupulózny populizmus, keďže Fico nemá sebamenší dôkaz pre svoje tvrdenie. Na strane druhej, nie je celkom únosné, aby sa astronomický výdavok z rozpočtu odklepol bez verejnej diskusie, k čomu sa práve začína schyľovať.

Fakt je taký, že v politických, rezortných a armádnych kruhoch beží debata o modernizácii vzdušných síl od nástupu tejto vlády. Všetci sa zhodujú, že stav, keď väčšina strojov je absolútne nefunkčná a nevhodná ani na cvičné lety, je neudržateľný, a to bez ohľadu na to, či sa SR dostane do aliancie. Tender na podzvukové stíhačky bol preto už veľkou témou za Kanisa, neustále sa však odďaľoval, pričom zvonku bolo ťažké identifikovať príčiny, kde rozhodnutie viazne. To, že sú v hre rôzne lobistické záujmy, sa však dalo odtušiť už v roku 1999, keď sa v rôznych súvislostiach vynorovali nielen západné firmy British Aerospace a Aeromacchi, ale i ruský Jakovlev a české Aero Vodochody. Do toho vstúpili ešte americkí experti s tzv. Garrettovou správou, podľa ktorej je investícia tohto typu nezmyselná a Slovensko by malo udržiavať súčasný letecký park prostredníctvom menších akvizícií, keďže takýto projekt financovaný z rozpočtu by fakticky znemožnil iné, integračne dôležité investície do armády. Američania si tento názor podržali až dodnes, terajšie rozhodnutie o podzvukových stíhačkách je teda fakticky v rozpore s mienkou najsilnejšej a rozhodujúcej krajiny NATO. Čo, samozrejme, nič nehovorí o podloženosti toho či onoho variantu, ktoré nemáme najmenšiu kvalifikáciu hodnotiť. Občania by však mali poznať prostú informáciu, že názorov na riešenie existuje viac, pričom to, na ktorom sa teraz zhodla celá koaličná špička a ide sa schvaľovať, je celkom určite drahšie. I keď je korektné upresniť, že terajší projekt už hovorí o nákupe podzvukových stíhačiek z mimorozpočtových prostriedkov. To však ešte vôbec nemusí znamenať, že v konečnom dôsledku sa novú armádnu letku nebudú skladať daňoví poplatníci.

Nie je cieľom teraz vynášať súdy. Ide jednoducho o to, že sa pripravuje nákladný projekt, ktorý si zaslúži minimálne preskúmanie napríklad pod tou optikou, či mu patrí také výsadné postavenie v hierarchii toho všetkého, na čo potrebujeme verejné zdroje. Iba pre ilustráciu - FNM ide práve brať pôžičku vo výške 6 mld., aby stihol vyplatiť prvú tranžu dlhopisov. A na prostriedky z privatizácie SPP sa už zbiehajú, doslova ako hladné supy, temer všetky rezorty. Sme proste vo fiškálnej mizérii, ktorá aj bez stíhačiek hrozí celkovým štátnym dlhom cez 400 miliárd už na konci roka 2001. Pritom - ešte raz - existuje analýza U.S. expertov, ktorí vedia o lacnejšom riešení, pričom týmto sa zaiste nedá otrepať o hlavu, že by hájili nejaké iné než "atlantické" záujmy.

Akousi zhodou okolností, maďarská Rada národnej bezpečnosti v totožnej kauze a v totožnej situácii svojich vzdušných síl už rozhodovala: Maďarsko nakúpi 20 (slovom DVADSAŤ) starších použitých bojových lietadiel F-16 v celkovej sume 160 mld. forintov, čo je cca 25 mld. Sk. Otázka pre Stanka, Palka a spol. znie: Ak týmto ČLENOM NATO stačí 20 ojazdených "šuniek" za 25 miliárd, načo bude polovičnému Slovensku 60 fungel nových za 70?!