premiérskych volieb Arielom Šaronom.
Cieľom Barakových snáh je presadiť do základných princípov budúcej koaličnej vlády národnej jednoty vytvorenie palestínskeho štátu a ochotu evakuovať zo západného brehu Jordánu a pásma Gazy niektoré izolované židovské osady. Tieto dve veci v predbežnej koaličnej dohode, dosiahnutej v utorok neskoro v noci medzi reprezentáciami bloku Likud a Strany práce, nefigurujú. V dohodnutých klauzulách však stojí, že "nová vláda sa bude usilovať o mier s Palestínčanmi formou dočasných dohôd", namiesto konečného mierového urovnania, aké presadzoval Barakov kabinet.
Okrem toho mierové zmluvy s Palestínčanmi, Sýriou a Libanonom by mali vychádzať z rezolúcií Bezpečnostnej rady (BR) OSN č. 242 a 338, ktoré vyzývajú Izrael na odchod z arabského územia, anektovaného židovským štátom počas blízkovýchodnej vojny v roku 1967.
Predbežná koaličná dohoda medzi Šaronom a Barakom stanovuje, že nový kabinet sa bude usilovať vybudovať mier, založený na "obojstranných ústupkoch" a bude rešpektovať predchádzajúce dohody, ratifikované izraelským parlamentom (Kneset) bez ohľadu na prekážky vyplývajúce z týchto dohôd pre každého z členov koalície.
Dve hlavné postavy izraelskej politickej scény sa v utorok nedohodli na rozdelení ministerských kresiel, ale Šaron ponúkol Barakovým mužom dva z troch hlavných rezortov: obranu, zahraničie a financie. Šaron by rád videl Baraka ako ministra obrany, kým Šimon Peres by mal šéfovať rezortu diplomacie. Zainteresované strany sa zatiaľ nedohodli ani na práve veta, ktoré Strana práce požaduje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
