Marcela GÁLOVÁ
Klubov, spoločenstiev a rôznych iných zoskupení, ktoré sa zahrávajú s dôverou a najmä tučnými kontami našincov, je u nás ako maku. Scenár je rovnaký. Na začiatku sú sľuby, na konci nesplnené očakávania, slzy, ba i rozpadnuté manželstvá… "Jedného dňa ma oslovila suseda. Porozprávala mi o klube A. a ponúkla mi v ňom členstvo, resp. pozvala ma na jednu jeho prezentáciu. Zúčastnilo sa jej viacero manželských párov a ja som tam stretol aj kamaráta, s ktorým, sme boli kedysi kolegovia. Robil v tom klube manažéra. Rozprávali sme sa, a on ma presvedčil, že je to dobrá firma, že sa oplatí do nej investovať. Išlo o vklad 47 000 korún. Súhlasil som s podpisom zmluvy, ktorú pripravil a nechal som mu tisícku s tým, že na druhý deň mu odovzdám 46 tisíc korún," opísal začiatok svojho nešťastia Ľudovít L.
Tento mladý Košičan určite ani vo sne netušil, koľko problémov mu prinesie členstvo v klube, o ktorom dovtedy nič nevedel. Akoby nestačilo, že prišiel o peniaze, ktoré vložil do pofidérneho spolku, alebo to, že mu manželka hrozila rozvodom… To najhoršie prišlo až potom, keď sa začal dožadovať vrátenia peňazí, čo do spolku nepremyslene vložil. On, ale i jeho známy Michal H., skončili na trestnej lavici Okresného súdu Košice I. Prokurátor ich obžaloval z trestného činu vydierania, ktorého sa mali dopustiť so zbraňou. Mužom, ktorého mali vydierať nebol nik iný, ako kamarát a manažér klubu A., ktorému odovzdal 47 tisíc korún.
"Pred podpísaním zmluvy som sa Jaroslava B. viackrát pýtal, či v prípade krachu firmy, mi peniaze, ktoré vložím, vráti. Ubezpečil ma, že niečo také nehrozí, ale že ak by sa to i stalo, určite o svoj vklad neprídem, že mi peniaze vráti. Po čase som sa z médií dozvedel, že klub A. má problémy. Telefonoval som Jarovi, presviedčal ma však, že to nie je pravda, že to všetko sú len fámy… Naliehal som na neho a dožadoval som sa vrátenia môjho vkladu. Nakoniec mi povedal, aby som požiadal klub o tzv. humánnu pomoc. Urobil som to, ale na moju písomnú žiadosť som dostal zamietavú odpoveď," opisoval svoje počínanie obžalovaný. Ukázalo sa, že sa s kamarátom-manažérom viackrát telefonicky kontaktoval, ale k vráteniu peňazí sa dopracovať nevedel. Koncom februára lanského roka si s ním dohodol stretnutie na parkovisku pred hotelom Slovan, kde mu ako povedal, chcel ukázať list, ktorým mu klub A. odmietol poskytnúť humánnu pomoc.
V ten deň sa do problému namočil i jeho spoluobžalovaný. Ako, to opísal nielen Ľudovít, ale aj Michal H. "Obidvaja bývame na sídlisku KVP a dlhší čas sa poznáme, pretože dosť často navštevujem jeho videopožičovňu. V to predpoludnie sme sa stretli úplne náhodou. Ja som sa chcel dostať do mesta na Moyzesovu ulicu, preto som sa ho opýtal, či ma nezvezie. Ľudovít súhlasil, ale povedal, že najprv pôjde ku Slovanu, lebo sa tam má stretnúť s kamarátom. Dodal, že si potrebuje niečo vybaviť, ale že to nepotrvá dlho. Keď sme prišli na parkovisko, zavolal muža, ktorý na neho čakal do auta. O niečom sa spolu bavili, ale ja som sa o nich nestaral. Mal som vypité, prezeral som si cédečká a pamätám si len to, že to bol priateľský rozhovor. Nič zvláštne sa nedialo a asi po dvojminútovom rozhovore, ktorý prebiehal v priateľskom duchu, ten muž z auta vystúpil. Ľudovít ma odviezol na Moyzesovu ulicu, ako som chcel…" vypovedal Michal.
Ten, ktorého mali tí dvaja spolu vydierať, však tvrdil niečo iné: "Nasadol som do béemvéčka Ľudovíta K., v ktorom sedel on a ešte nejaký muž. To stretnutie sme si dohodli kvôli tomu, že mi telefonoval, že má nového záujemcu o členstvo v klube A. Podľa pravidiel klubu sa za získanie ďalších členov vyplácala odmena. To ja som mu odporučil túto formu, pretože sme boli kamaráti a snažil som sa mu pomôcť. Ukázal mi list o zamienutí humanitnej pomoci, dožadoval sa vrátenia peňazí. Muž, čo sedel v jeho aute, a o ktorom som si myslel, že sa chce stať novým členom klubu, povedal Ľudovítovi, aby sa so mnou nehral, že sa to dá riešiť aj inak. Vytiahol spod kabáta pištoľ a mieril mi na hlavu… Ľudovít mu stiahol ruku so zbraňou a povedal, aby ju odložil, že tak nie…" povedal na margo stretnutia v aute poškodený. Na jedenej strane tvrdil, že sa v zbraniach vôbec nevyzná a že z tej, ktorou ho Michal ohrozoval videl len hlaveň a ešte to, že bola čierna. Ako sa mu podarilo na polícii spomedzi viacerých zbraní vybrať pri tzv. "opoznávaní" tú jednu, ktorou mal na neho obžalovaný mieriť, nevysvetlil.
Obidvaja obžalovaní unisono tvrdia, že nikto z nich sa poškodenému v aute zbraňou nevyhrážal. "Ja som nevykonal ani základnú vojenskú službu, pretože nemám žiadny vzťah k zbraniam. Nikdy som žiadnu nemal a to, že som mieril Jaroslavi B. na hlavu, jednoducho nie je pravda. Myslím si, že ma obviňuje preto, lebo nechce vrátiť peniaze, ktoré Ľudovít vložil do klubu A." argumentoval Michal. Na to, že nikdy neprejavil ani len štipku záujmu s nejakou zbraňou manipulovať, upozornil mužov v talároch i jeho otec, inak vášnivý poľovník a športový strelec, držiteľ zbrojného preukazu, ako aj jednej krátkej a viacerých dlhých guľových zbraní. Ako povedal, v jeho šľapajach kráča len syn Marián, ktorý pracoval v bezpečnostnej službe. "Keď s touto prácou skončil, svoj revolver Luger kalibru 9 mm, mi odovzdal do úschovy. Zamkol som ho do trezoru, od ktorého mám kľúč len ja a ani synovia nevedia, kde je ukrytý. Vylučujem, že by sa k nemu niekto mohol dostať. Preto ma prekvapilo, keď sa o tento revolver začala zaujímať polícia a požiadali ma, aby som ho vydal kvôli "opoznávaniu", uviedol pred súdom Michal H. starší.
Poškodený priznal, že pri podpisovaní zmluvy s Ľudovítom L. mu povedal, že urobí všetko preto, aby o svoje peniaze neprišiel, no napriek tomu, keď stratil záujem o členstvo v A. klube, mu vklad vrátiť nemohol a tak ho odkázal na klub. Neskôr mu navrhol aby sa pokúsil dostať peniaze formou získavania ďalších členov… Po incidente, keď mal na neho Michal H. mieriť zbraňou, mu vraj neostalo nič iné, len súhlasiť, že mu peniaze do štrnástich dní vráti. Na políciu nešiel. Mužom zákona to oznámil až o desať dní neskôr. Vtedy, keď Ľudovíta, na telefonáty ktorého reagoval vypnutím telefónu, uvidel pred bránou svojho domu, odkiaľ mu volal z mobilu a v aute videl sedieť a fajčiť jeho priateľa Michala. Dohodol si s Ľudovítom stretnutie, na ktorom mu odovzdal obálku s "peniazmi", ktorú vyfasoval od policajtov. Že to bola pasca, zistil obžalovaný až pri zadržaní… Pojednávanie bolo odročené, pokračovať bude vypočúvaním policajtov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
