Vraj objektívne konajú v zmysle našich požiadaviek

Prednostovia Okresných úradov z Lučenca, Veľkého Krtíša, Poltára, Revúcej a Rožňavy v otvorenom liste členom vlády SR žiadajú "objektívne konanie v

zmysle našich požiadaviek", konštituovať VÚC Novohrad-Gemer bez Rožňavského okresu a za centrum takéhoto regiónu stanoviť mesto Lučenec. Zachovať vážnosť nad touto požiadavkou nie je jednoduché. Mentálne mapy štátnych úradníkov o svojich regiónoch ignorujú doteraz známe geografické fakty, mapy a zemepisné názvoslovie. Úsilie úradníkov meniť geografické regionálne dispozície Slovenska siaha od Gemerských Dechtárov až po Gemerskú Polomu. Gemerské Dechtáre by podľa ich predstavy patrili do VÚC Novohrad-Gemer a Gemerská Poloma do Košického VÚC. Je až trápne opakovať, že Novohrad-Gemer bez Rožňavského okresu geograficky neexistuje, len ak pravda za Gemer nebudeme považovať apendix na juhu Rimavskosobotského okresu s Gemerskými Dechtármi a Gemerským Jabloncom, oblasťou susediacou s Novohradom. Jedným slovom páni prednostovia nám tu rozbíjajú historický Gemer-Malohont mapa-nemapa a v záujme ustanovenia Lučenca za sídlo nimi presadzovaného slabého a neprirodzeného regionálneho hybridu sa dopúšťajú objavných myšlienok. Napríklad predseda Združenia miest a obcí Horného Gemera František Kardoš tvrdí, že Horný Gemer, ktorého súčasťou je Rožňava, nikdy nebol v jednej župe s regiónom Novohrad-Gemer. Okrem toho, že takýto región nikdy neexistoval, zabudol dodať, že Gemer (ani Horný Gemer) nikdy nepatril do Abovsko-Turnianskej župy, teda ku Košiciam. Novohrad-Gemer je len svojvoľným pomenovaním úradníkov pre oblasť Novohradu spojenú s Malohontom a južným apendixom Gemera s centrom, ako ináč, v Lučenci. Správny názov pre navrhovaný VÚC znie Gemer-Malohont-Novohrad. Združenie pre rozvoj Gemera-Malohontu GEMMA 93 si od začiatku diskusie o reforme verejnej správy budovalo a osvojovalo víziu vytvorenia silného regiónu s veľkým podnikateľsko-obchodným potenciálom (Lučenec), silným potravinársko-poľnohospodárskym zázemím (Rimavská Sobota) a výrazným krajinno-rekreačným potenciálom pre rozvoj turizmu (Rožňava), nehovoriac o kultúrno-historických charakteristikách Gemer-Malohontu a sídlom diecézy (opäť Rožňava). Nové územno-správne členenie nebolo posudzované podľa kritérií výhodností sídla, ale od začiatku išlo o zachovanie regionálnej kontinuity a vytvorenia VÚC s čo najväčším rozvojovým potenciálom. Už keď sa ignorujú geografické danosti a historické regióny, možno to pripísať vzdelanostným nedostatkom signatárov, lenže ignorovanie základných reálií priestorovo- sociálneho usporiadania tejto časti Slovenska jednoducho diskvalifikuje týchto pánov pre vstupovanie do riešenia územno-správneho usporiadania v rámci reformy, o regionálnom rozvojovom projektovaní ani nehovoriac.