že sme dokončili plynofikáciu obce a na ďalšie rozvojové aktivity môžeme myslieť len za súčinnosti s cudzím subjektom," hovorí Anna Šarová, starostka obce Sejkov. Nie tak starí pamätníci, sejkovskí rodáci, si pamätajú na ťažné veže, ktoré sa týčili na okraji obce začiatkom päťdesiatych rokov. V súlade s vtedajšími plánmi hľadania nových ložísk zdrojov energie, hlavne uhlia, boli v katastri obce urobené sondáže k predpokladaným zdrojom. Nakoniec z toho vysvitlo nálezisko lignitu. Istý čas ho pri Sejkove aj ťažili vo väčšom množstve. Pravdepodobne boli nádejné ložiská vyčerpané skôr, než sa rozbehla väčšia ťažba. Už počas dobývania lignitu sa dostávala na povrch voda z vyťažených priestorov. Po definitívnom skončení ťažby, v druhej polovici päťdesiatych rokov, zostal Sejkovčanom ako pamiatka na "baníctvo" zdroj vody, ktorý je živý dodnes. Pred pár desiatkami rokov, na okraji cesty pri vstupe do obce vybudovali záchytnú nádrž na vytekajúcu vodu, s objemom málo nad osem kubíkov. Voda vytekajúca z nádrže má teplotu dvadsaťštyri stupňov a je silne mineralizovaná. Prvé náznaky jej využitia sa objavili pred tromi rokmi. "S návrhom prišli zástupcovia istej sobranskej projektovej kancelárie s návrhom vybudovania kúpaliska v blízkosti vodného zdroja. Predbežnou podmienkou jeho realizácie bola dohoda s obyvateľmi obce, ktorí majú svoje domy v blízkosti zdroja. V podstate išlo o tri domy, ktoré by majitelia mali odpredať firme, uchádzajúcej sa o vybudovanie kúpaliska. Podľa mojich informácií zo strany obyvateľov nebol záujem o odpredaj. Dvaja súhlasili, ale tretí nie. Od toho času sa ďalší záujemcovia neprihlásili. Podľa spomínaného projektu by si výstavba kúpaliska vyžiadala náklady tri milióny korún," spomína starostka na jediných uchádzačov o využitie odtekajúcej vody.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.