bývajú, aj keď dôvodov na ich vysťahovanie by bolo hneď niekoľko. Časť z nich patrí už niekoľko rokov do kategórie neplatičov a naviac, príbytok, ktorý je ešte stále majetkom mesta, vonkoncom nešetrí. Približne jedna tretina z 2500 Rómov, žijúcich v Levoči, býva v súčasnosti priamo v historickom jadre. "Nie všetky objekty, ktoré obývajú, patria do pamiatkovej zóny. Je to len časť z nich a naviac, časť objektov nepatrí do vlastníctva mesta. Keď si ten ktorý nájomník ničí vlastný majetok, mesto nemá kompetencie zasiahnuť," konštatuje primátor mesta Levoča Ing. Peter Pekarčík. Rómovia, rozptýlení po námestí, nie vždy dodržiavajú poriadok. Aj keď by bolo v takomto prípade najúčinnejšie vysťahovať ich, mesto nemá alternatívy náhradného bývania. Zatiaľ čo kedysi boli domy na levočskom námestí zväčša obsadené rodinami, dnes tu žije už len malá časť. "Neodškriepiteľným faktom je, že po prevedených pamiatkových obnovách sa väčšina obyvateľov vysťahovala a dostala náhradné byty. Išli z bytov nižšej kategórie do lepších, aj keď samozrejme, mimo centra. Námestie sa doslova vyľudnilo. Počet bytov výrazne klesol a objekty poväčšine zmenili svoj účel," dodáva P. Pekarčík. Sídlo tu našli podnikatelia a rôzni obchodníci, archív, ale aj rôzne kultúrne inštitúcie. Primátor je presvedčený, že súčasná situácia neposkytuje reálnu možnosť na to, aby sa námestie opäť zaľudnilo, aj keď pár záujemcov chce spomínané objekty využiť aj na výstavbu bytov. Pomaly, no predsa len postupne začína podľa slov P. Pekarčíka naberať novú tvár Nová, Vysoká či Kláštorná ulica. "Ak si spomeniem na Kláštornú, kedysi to boli domčeky chudoby, dnes začínajú jej domy vyzerať atraktívne a pekne, aj keď je pravdou, že tieto objekty nie sú vo vlastníctve mesta. Mesto pristúpilo na cestu odpredaja aj preto, že na financovanie obnovy peniaze v súčasnosti nemá," hovorí primátor. Rómovia, ale aj časť Nerómov dnes obýva aj jeden z dvorov s takmer najkrajším vstupným portálom na Námestí Majstra Pavla 43. Tu, našťastie, ako vraví primátor, problémy nie sú. Mementom do budúcnosti je aj nedomyslený zákon o prevode bytov do vlastníctva, ktorý z procesu prevodu typických bytov nevyníma historické pamiatky. "Snažili sme sa pred tromi rokmi presvedčiť ministerstvo financií o tom, aby pri novele vzali do úvahy špecifiká historických budov. Aj keď ma vypočuli a vedeli, o čom hovorím, nakoniec to ostalo tak. Tento zákon nie je šitý na spomínané objekty a týmto spôsobom môže dôjsť len k rozdrobeniu tohto majetku. Potom bude nemožné postarať sa oň a zabezpečiť rekonštrukciu týchto budov. Len aby to nezašlo tak ďaleko, že mesto bude musieť tieto domy vykupovať späť," dodáva s obavami P. Pekarčík. V traktoch zrekonštruovaných domov na levočskom námestí by stál jeden byt v súčasnosti odhadom približne stotisíc korún. Úvahy o presťahovaní Rómov, ktorí nezačnú rešpektovať svoje povinnosti, sú aktuálne až po vybudovaní siete sociálnych bytov, ktorí by mali vyrásť v bývalej slobodárni Obzoru. "Neviem, či v Levoči chátrajú objekty len kvôli Rómom. Myslím, že ich je tu dosť veľa aj z dôvodu, že sa o ne mesto nestará. Ak ich ničia, malo by mesto zasiahnuť, ale aj demolujú svoje byty, je to zrejme bezpredmetné," povedala nám jedna z okoloidúcich Levočaniek na námestí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
