slobodnom prístupe k informáciám na území šarišskej metropoly. Vydarený dokument, ktorý skôr-neskôr nájde svoje správne a poctivé miesto v zbierke najväčších samosprávnych kuriozít, obsahuje 84 menovitých okruhov podliehajúcich "služobnému tajomstvu".
Občan Prešova sa takto, na rozdiel od občanov miest s menej zvrhlými a bohorovnými konšelmi, nedostane napríklad k zápisniciami o priebehu mestskej rady, informáciám z komisií zastupiteľstva, nemá nárok vidieť písomné žiadosti tam predkladané na rokovanie. V Prešove sú od včera opäť úspešne utajené aj všetky informácie spojené s rozhodovaním mesta, napr. v kauzách verejného obstarávania, samozrejme zmluvy a dohody, prehľady centrálnych evidencií, a tak ďalej, a tak podobne. Škandál na ultimo.
Radní zo Šariša si vystavili dosmrtnú diskvalifikáciu. Keby tu doletel chýr o čomsi ako "občianska spoločnosť", už dávno by občania obliehali magistrát s vidlami. Obrana primátora Kopčáka, o ktorú sa pokúsil v miestnom vestníku, je absurdná. Údajne existuje "malá, ale dostatočne výkonná skupina občanov, schopná paralyzovať činnosť mestských úradov. Stačí, ak si vyžiadajú informácie, na ktorých musí týždne pracovať štáb úradníkov." Nuž, zaujímavé je, že takáto "výkonná skupina" je hrozbou iba v Prešove, nikde inde ju ešte neidentifikovali, vrátane mnohých krajín, kde infozákony fungujú roky. Isteže, všade sa nájdu individuálni chronickí sťažovatelia, ktorí si krátia chvíle buzeráciou úradov - plošné "vézetenky" však proti nim nikde neaplikujú. Primátor iba hľadá výhovorky, absolútne mu uniká duch aj zmysel zákona, keď hovorí, že si nemyslí, že by bolo akceptovateľné, aby kvôli infozákonu zvýšili počet administratívnych pracovníkov. Samozrejme, že akceptovateľné by TO BOLO, lebo ide o ZÁKON. Skúsenosti zovšadiaľ ukazujú, že to ale vôbec nie je potrebné.
Kopčák si proste robí srandu zo svojich občanov a blufuje nehoráznym spôsobom. Pýta sa, že čo by kto povedal, keby sa zverejnila sťažnosť suseda, v ktorej sa opisujú jeho majetkové pomery, spolunažívanie, morálka a pod. Nuž, práve tento druh informácií je imunizovaný aj zo zákona; úradníci nesmú poskytovať údaje bezpečnostné, štátneho a vojenského tajomstva, obchodné a OSOBNÉ. Najkrajší gól vsietil tvrdením, že si nepamätá, že by kedy oni neinformovali "prostredníctvom TLAČOVÝCH KONFERENCIÍ". Nedá sa svietiť - prešovský primátor nás má kompletne všetkých za bláznov. Končí ubezpečením, že "nemáme žiaden záujem pred občanmi čokoľvek skrývať". My si myslíme opak - na Prešov by sa mali okamžite vrhnúť všetky možné kontroly a vyvetrať od pivnice po povalu. Je isté, že tam čosi hrozne smrdí.
Treba povedať, že podľa prvých analýz právnikov, ktoré si nechali vypracovať poslanci DS, nie sú "Kopčákove artikuly" protizákonné. Platný zákon o ochrane štátneho a služobného tajomstva a šifrovej ochrane informácií umožňuje obciam zaradiť niektoré údaje do režimu služobného tajomstva. Keďže norma bližšie špecifikácie neobsahuje, FORMÁLNE vyzerá byť šarišský patent v poriadku. Práve preto aj prešovský prokurátor, ku ktorému sa kauza dostala, s nezmyslom veľa nenarobí.
Legalita však končí pod optikou ústavnosti: "(...) Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak IDE O OPATRENIA v demokratickej spoločnosti NEVYHNUTNÉ NA OCHRANU PRÁV A SLOBÔD INÝCH, BEZPEČNOSŤ ŠTÁTU, VEREJNÉHO PORIADKU, OCHRANU VEREJNÉHO ZDRAVIA A MRAVNOSTI". Všetko toto rieši sám infozákon - viď vyššie. A všetko, čo leží mimo týchto vymedzení, sú orgány štátu a samosprávy povinné sprístupniť. Z ÚSTAVY, pričom Zákon o slobodnom prístupe k informáciám definuje túto povinnosť. V Prešove proste zneužili iný zákon, ktorý v zmysle vyššie uvedených ústavných obmedzení dáva obciam právo na VÝNIMKY, nie na plošné informačné embargo voči občanom.
K zrušeniu prešovskej avantúry vedú teraz dve cesty. Môže tak urobiť uznesením NR SR, čo si bude vyžadovať istú porciu politickej vôle. Keďže Kopčák je podpredsedom Dzurindovej SDKÚ a Prešov regionálnou baštou tejto partaje, nie sú vylúčené komplikácie. A prvé sondy to aj avizujú. Škoda, že premiéra, veľkého to propagátora protikorupčného programu, sa na vylomeniny jeho najobľúbenejšej filiálky ešte nikto nestihol opýtať tak ako na interrupcie.
Ak prešovská sabotáž politicky prežije, zostane posledná inštancia - ústavný súd. Tam je výhra istá, kým ale dorazí podnet do Mazákovej podateľne a súd rozhodne, pretečie veľa vody Torysou. Keďže o podobnú fintu sa už pokúšajú aj niektoré menšie radnice, kauza je v každom prípade poučná aj pred spustením reformy verejnej správy. Najčastejšie používaným argumentom v prospech decentralizácie totiž je, že "rozhodovanie a moc sa dostanú bližšie k občanom". Nuž, ďakujeme pekne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
