pri autonehode, imidž ostáva. Ak sa stiahnu do úzadia, informačný tok o nich ustáva. Nasledujúci materiál vám dá aký - taký prehľad o tom, kto a ako z doterajších majstrov sveta momentálne žije. S tým kto žije to berme doslovne, viac však prezradia nasledujúce riadky.
GIUSEPPE "NINO" FARINA (1950). Nebyť 2. svetovej vojny, Talian "Nino" Farina (1906 - 1966) by bol azda ešte známejší. Vo vojne však umelecké múzy či športové udalosti ustupovali strategickým plánom. "Nino" Farina však získal prvý oficiálny titul majstra sveta. Motorizmus sa mu stal osudným, 30. júna 1966 vo veku 60 rokov zahynul pri bežnej automobilovej nehode.
ALBERTO ASCARI (1952, 1953). Dvojnásobný majster sveta Aleberto Ascari (1918 - 1955), jazdec na Lancii, Maserati a Ferrari, víťaz osemnástich GP, zažil v Monaku, na okruhu Monte Carlo, v roku 1955 azda najkurióznejšiu nehodu jednej z najpopulárnejších veľkých cien. Na GP v Monte Carlo, 22. mája 1955 vyletel z cesty, preletel bariérami a skončil v mori! Z nehody, ktorá okamžite "nabehla" do novín vo forme palcových titulkov, vyšiel rodák z Milána s ľahkým zranením. O pár dní, 26.mája 1955, zahynul v Monze v športovom Ferrari svojho priateľa. O tragédii sa veľa popísalo, porozprávalo, jej okolnosti však napriek vyšetrovaniu nie sú objasnené. Jeho smrť bola národnou tragédiou, na milánskom Plazza del Duomo či v Chráme San Carlo al Corso sa s ním bolo rozlúčiť tisíce Talianov.
JUAN-MANUEL FANGIO (1951, 1954, 1955, 1956, 1957).
Legendárny Argentínčan (1911 - 1995), môžeme povedať, prvý z radu skvelých juhoamerických pretekárov. Jeden z "najväčších" jazdcov histórie F1, ak nie vôbec "najväčší", päťnásobný majster sveta (1951 - Alfa Romeo, 1954 - Mercedes/Maserati, 1955 - Maserati, 1956 -Ferrari, 1957 - Maserati), zomrel na starobu. Po odchode z efjednotky ťažil zo svojho renomé, ťažila z neho aj značka Mercedes, ktorej záujmy zastupoval. Zomrel v 17. júla 1995 ako osemdesiatštyriročný.
MIKE HAWTHORN (1958). Prvý Brit, ktorý získal titul majstra sveta. Mike Hawthorn (1929 - 1959), pýcha Ferrari, sa rád zúčastňoval alkoholických večierkov, alkoholu priam holdoval, zažil množstvo havárií... Všetko prežil. Až raz. Na mokrej ceste dostal šmyk, vrazil do stromu a zahynul. Písal sa 22. január 1959 a Hawthorn bol niekoľko týždňov majstrom sveta... Okolnosti nehody, ktorá sa stala v Anglicku tiež nie sú známe. Podľa novinárov malo ísť o súkromné preteky s
Robom Walkerom, jeho tímovým šéfom. Walker tieto chýry stále popieral.
PHIL HILL (1961). "Yankee Champion". Prvý americký šampión v kolotoči F1. Majstrom sveta sa stal v roku 1961, rozhodli o tom preteky v Monze. Najhorúcejší protivník, spolujazdec z Ferrari, gróf Wolfgang Berghe von Trips sa na nich zabil, titul získal Hill. Phil Hill (1927 - ) známy svojim humorom, vraj z tejto časti svojej osobnosti doteraz nič nestratil. Po skončení kariéry sa venoval reštaurovaniu starých automobilov. Ak na niektorej Veľkej cene zahliadnete na čele začudovaných amerických turistov bielovlasého pána, je to Phil Hill - tieto skupiny totiž po pretekoch F1 vodí ako sprievodca.
JIM CLARK (1963, 1965). "Lietajúci Škót" Jim Clark (1936 - 1968)vlastne prerazil cestu značke Lotus, s ktorou sa zviazal na život a na smrť. Všetkých 72 pretekov F1 odjazdil v tejto značke, v ktorej mu všetko po vôli robil fenomenálny konštruktér Colin Chapman. S tým Lotusom na život a na smrť to bolo doslovné, Jim Clark sa zabil vo veku 32 rokov v 7. apríla 1968 na Hockenheime. V monoposte značky Lotus, pravda, už v ef - dvojke.
JACK BRABHAM (1959, 1960, 1966). Aby sme boli presní. Sir Jack Brabham. Z rovnomenného tímu. K osemdesiatke (nar. 1926) mu už chýba len pár rokov, Austrálčan však stále jazdí - na historických vozidlách. Organizátori s ním majú problémy, Sir Jack totiž aj na nich jazdil toľko, koľko sa len dalo. Momentálne už zle počujúci Barabham vraj najradšej spomína na to, čo bolo. .
JOHN SURTEES (1964). Angličan (nar. 1934), jazdiaci vo Ferrari, známy aj tým, že sa stal majstrom sveta aj v efjednotke, aj na dvoch kolesách. V roku 1956 sa totiž stal prvýkrát majstrom sveta v motocykloch v 500 ccm, v ďalších rokoch to zopakoval v "päťstovkách" a "tristopäťdesiatkach". Momentálne obrovský krik F1, Surteesovi prekáža fakt, že efjednotka je veľmi skomercionalizovaná.
DENNIS HULME (1967). Dvojka v tíme Brabham, ktorá získala titul na úkor jednotky. Novozélanďan by si dnes asi ťažko mohol dovoliť. Známy tým, že jazdil bosý. Po odchode z F1 jazdil v kategórii cestných vozidiel - v roku 1992, 25 rokov po zisku titulu v F1, pri ich pretekoch zahynul. Presnejšie, zomrel - na infarkt. Vo veku 56 rokov.
GRAHAM HILL (1962, 1968). Klasický anglický džentlmen, otec Damona Hilla, známy svojim suchým humorom. Po skončení kariéry si Graham Hill (1939 - 1975) založil vlastný tím. V roku 1975 zahynul pri leteckom nešťastí, zrútil sa so svojim súkromným lietadlom aj s niekoľkými členmi tímu. Mal 44 rokov.
JOCHEN RINDT (1970). Podobne ako Jimmy Clark aj tento Rakúšan bol jednou z veľkých postáv značky Lotus. Aj jemu sa stala osudnou. Pri tréningu na VC Talianska v roku 1970 v známej zákrute Parabolica havaroval, urpel vnútorné zranenia, ktorým vo veku 28 rokov podľahol. Titul majstra sveta mu vša neušiel - Rindt sa tak stal jazdcom, ktorý ho získal "in memoriam".
JACKIE STEWART (1969, 1971, 1973). Po Clarkovi druhý "Lietajúci Škót." Jazdil za Ford, založil si vlastný tím, stále je aktívny, na dôchodok vôbec nemyslí. Ako jazdec dosiahol všetko, ako manažér vraj ešte svoju métu nedosiahol. Tvrdí to on sám.
EMERSON FITTIPALDI (1972, 1974). Ďalšie legendárne meno, rodák zo Sao Paulo (1946). Ďalšie z Južnej Ameriky. Prelomové z Brazílie, tí ďalší prichádzajú po ňom. Ešte v polovici 90. rokov jazdil IndyCar, v roku 1996 mal však ťažkú haváriu. Tvrdil, že to bolo Božie znamenie a jazdiť prestal. S rizikom nie - spúšťal sa s vetroňom. Havaroval aj s ním, pochopil to ako ďalšie Božie znamenie - odvtedy tento brazílsky "kaskadér" pokojne vychutnáva život na Floride, v Key Biscayne a v brazílskom Sao Paulo, vo svojom rodnom meste..
JAMES HUNT (1976). Angličan, ktorý bol známy tým, že sa rád venoval všetkému, čo poluarita jazdcom formuly prinášala. Po skončení kariéry v F1 sa stal komentátorom, na rozdiel od m,nohých iných ex - športovcov sa stal v mediálnej oblasti veľmi uznávaným. Zomrel v roku 1993 vo veku 45 rokov - na infarkt.
MARIO ANDRETTI (1978). Američan talianskeho pôvodu sa venuje synovi Michaelovi, ktorý to v F 1 tiež úspešne skúšal. Známy vtipkár a vďaka úprimnosti a priateľskej povahe obľúbený Mario Andretti po skončení kariéry dlho a úspešne jazdil IndyCare.
JODY SCHECKTER (1979). Získal titul, jazdil ešte rok, potom pre mnohých nepochopiteľne poslal celý kolotoč F1 niekde "do hája". Začal podnikať, v USA si založil firmu, ktorá obchodovala s leteckými simulátormi. Tento Juhoafričan žije v Anglicku, na Grand Prix sa ešte ukáže. Synovia Thomas a Toby sa venujú motorizmu, senior Jody im maximálne pomáha.
ALAN JONES (1980). Získal titul, ale nikdy sa nevzdal piva. Veľkého množstva piva. A množstva jedla. A "voľnej" životosprávy. Nasledovali problémy s nadváhou a odchod z efjednotky. Rok po titule. Pokúsil sa o návrat, nevyšiel, Austrálčan sa na svojom kontinente venuje motorizmu. Moderuje preteky cestovných vozidiel. A stále pije hektolitre piva...
KEKE ROSBERG (1982). "Lietajúci Fín." Aj keď narodený 6. decembra 1948 vo švédskom Štokholme. Stretnete ho na každej Veľkej cene, poznávací znak je ten istý ako v časoch aktívnej kariéry - červený nos a červené líca. Momentálne manažér krajana Miku Häkkinena a Francúza Oliviera Panisa. Komentuje preteky, nie nad pivom, ale v telke. Vlastní tím formuly 3, podporuje dvoch jazdcov v pohári BMW na ceste.
NIKI LAUDA (1975, 1977, 1984). Nuž, na okruhu v Nürgrubingu skoro zahynul. V roku 1979 skončil s karérou - s výrokom, ktorý sa stal rovnaky slávny ako jeho nehoda či známa plastika na tvári. "Nebaví ma jazdiť stále dokola," povedal Lauda. Vrátil sa však a získal tretí titul. Založil si spoločnosť Lauda Air, bol s ňou rovnako úspešný ako v monopostoch Formuly 1. Píš do novín, na RTL spolukomentuje preteky. Jednu novinku priniesol minulý týždeň. Päťdesiatjedenročný Lauda bude počas nasledujúcich troch rokov pracovať ako šéf divízie Ford Motorsport Company, pod ktorú spadá tím F1 Jaguar, výrobca motorov Cosworth a spoločnosť Pi Electronics. Rakúšan by mal pomôcť získať Jaguaru miesto medzi poprednými tímami F1. "Počas môjho života som si vyskúšal kariéru automobilového pretekára i prácu šéfa leteckej spoločnosti, pôsobenie v tíme Jaguar je pre mňa novou výzvou," povedal Lauda.
NELSON PIQUET (1981, 1983, 1985). Muž "dvojročníc". Po odchode z F1 to Brazílčan skúšal v IndyCar, prežil ťažkú haváriu, ale prežil ju. Následyk - kríva. Jazdí už len, citujeme, "pre zábavu". Jeho syn už jazdí tiež. Na rozdiel od otca vážne.
ALAIN PROST (1985, 1986, 1989, 1993). "Čertovský malý Francúz". Alebo "profesor", kvôli maximálne prepracovanej taktike, rýchlosti a celkovej stratégii. Vlastník rovnomenného tímu, ktorému sa nedarí tak, ako majiteľovi: "Až teraz vidím, ako dobre som sa mal, na rozdiel od majiteľov tímov, kým som bol ešte jazdcom."
AYRTON SENNA (1988, 1990, 1991). Imola, Veľká cena San Marina, 1.máj 1994. Čo sa vlastne stalo? To nevie nik, že však skončila jedna skvelá kariéra, to vie určite každý.
NIGEL MANSELL (1993). Jeho odchod vlastne odchodom nikdy nebol, Angličan Nigel Mansell (nar. 1953), spojený s Williams - Renault, totiž oficiálne neodišiel. Na druhej strane, oficiálny návrat v roku 1995 mu vyšiel horšie ako neoficiálny odchod. Skôr ako na pretekoch ho však môžete stretnúť na golfe. Možno preto, že v F1 strávil štrnásť sezón.
DAMON HILL (1996). Prvý syn, ktorý získal to, čo otec - titul v efjednotke. Rozlúčil sa pred dvomi rokmi na VC Japonska v Szuke. Odvtedy na otázky, ktoré smerujú k tomu, čomu sa chce venovať, odpovedá: "Ešte neviem."
JACQUES VILLENEUVE (1997). Prvý syn, ktorý dokázal to, čo jeho otec nie. Získal titul majstra sveta. Po otcovi Gillesovi, ktorý jazdil úplne šialene, prebral túžbu po riziku. V rokoch 1996 - 1998 jazdil vo farbách Williamsu, 1999 - 2000 v BAR. V ňom bude jednotkou v ďalšej sezóne v BAR-e jednotkou, dvojkou bude Olivier Panis.
MICHAEL SCHUMACHER (1994, 1995, 2000). Prvé dva s Benettonom, po rokoch zas v minulej sezóne priniesol túžobný titul Ferrari. Zbytočné hovoriť - Nemec stále jazdí, stále mu k zátvorke ku meno môže nejaký rok z hľadiska titulu pribudnúť. Aj keď pozor - v roku 2002 chce s formulou skončiť. Najnovšia novinka, po Schumacherovi bola v pondelok v jeho rodnom Kärpene pomenovaná ulica.
MIKA HAKKINEN (1998, 1999). Chce tretí titul, Schumacher však chce štrtý, no, uvidíme. Výborný fínsky jazdec, možno nie lepší ako "Schumi", vystupovaním však určite sympatickejší, zatiaľ o vážnych krokoch (odchodoch z F1) nehovorí... V každom prípade, v nasledujúcej sezóne chce Häkkinen určite získať titul majstra sveta, motivovať ho má syn Hugo.
Autor: pripravil Mojmír STAŠKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
