Navyše v rozhodujúcom zápase o postup na MS´70 v Mexiku sa pod víťazstvo ČSSR 4:1 nad Maďarskom na neutrálnej pôde v Marseille podpísali i traja spartakovci Hagara, Kuna a strelec tretieho gólu Adamec.
Pravda, stretnutím roka, a azda aj celej histórie futbalu v slovenskom Ríme, bolo odvetné semifinále EPM Spartak Ajax Amsterdam. Atmosféru výnimočného merania síl bolo cítiť v uliciach mesta už od ranných hodín. Zvýraznila ju veľká skupina Holanďanov poobliekaných v červeno-bielych farbách svojho klubu, ktorí od ranných hodín vytrubovali a spievali v centre Trnavy. Dobré ovzdušie, bez rušivých momentov vydržalo po celý deň. Hoci Spartak prehral prvé stretnutie 0:3, divákov víťazný optimizmus neopustil. Narýchlo rozšírené tribúny zaplnili diváci do posledného miestečka, takže štadión bol beznádejne vypredaný. V hľadisku sa tiesnilo 30 tisíc zvedavých fanúšikov. Nikdy predtým, ani potom, Trnava takú veľkú návštevu nezažila. Vynikajúce publikum vyburcovalo domácich k veľmi dobrému výkonu. Dvoma gólmi Kunu viedli po necelej hodine už 2:0, ale za tohto stavu nepremenili niekoľko šancí, z ktorých najmä sólo Adamca zoči-voči brankárovi Balsovi neprinieslo túžobný tretí gól. A tak kolektív, ktorý prevýšil súpera v odvete vari až rozdielom triedy, musel sa s EPM rozlúčiť. Ešte dlho po zápase vládol v trnavskom hľadisku smútok z toho, že po skvelom výkone stihol Spartak takýto osud. Tlačovka po zápase veľmi meškala, v trnavskej šatni bolo umením dostať z každého hráča čo i len slovko. Azda zo všetkých zainteresovaných najťažšie znášal vyradenie z pohára tajomník oddielu Ladislav Schneider. Sedel na čestnej tribúne a ronil nešťastné slzy. Darmo ho funkcionári utišovali, jeho žalostný plač nevedel zastaviť nik. Ktovie, kedy a kde ukončil svoj žiaľ, avšak po vyše tridsiatich rokoch sa človeku toto všetko zdá nepochopiteľné. Prečo? Spartak síce po víťazstve vypadol, ale dosiahol najväčší úspech v histórií trnavského futbalu, ktorý v EPM nedosiahlo žiadne iné čs. mužstvo, čo by nemalo byť dôvodom k smútku, ale k víťazným fanfáram. Na druhej strane nešťastný trnavský funkcionár akoby si v tej chvíli uvedomoval, že hráčsky kolektív už nikdy nebude mať tak blízko na dosah finále, ako v spomínanom roku v stredu 24. apríla 1969.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
