Blesk nenaľakal a myslí si o tom svoje

Tomáš PETRO

Svidník Nedávno sa z Antalyie vrátil najlepší slovenský rozhodca Ľuboš Micheľ (na fotografii). V Turecku sa konal každoročný päťdňový seminár pred začiatkom novej sezóny pre Top rozhodcov, ktorých delegujú na Ligu majstrov a európske pohárové súťaže, a tak tam nemohol chýbať ani 32-ročný arbiter zo Svidníka.

Ako prebiehal seminár v Antalyii?

Program je taký, že najprv sú na rade fyzické previerky, čiže Cooperov test a druhá časť je venovaná teoretickej rovine zhodnotenie a analýza predchádzajúcej sezóny a vydanie určitých pokynov, ako by sme mali postupovať v novej sezóne, respektíve, čo dobre si vziať z predchádzajúcej.

Aký ste mali výsledok Cooperovom teste?

3150 metrov, teda v pohode.

Boli ste na svojom štvrtom seminári rozhodcov UEFA, takže už môžete i porovnávať. Zlepšuje sa ich úroveň, prinášajú nejaký osoh, alebo je to skôr už také jednotvárne?

Jednotvárne to nebolo už aj z toho dôvodu, lebo tohto roku sa zmenil predseda komisie rozhodcov. Je ním Nemec Volker Roth. Snažil sa do seminára vniesť jednak pracovnú atmosféru, no aj príjemnú náladu. Predtým som to tak až nepociťoval. Mali sme viac času na regeneráciu a i na iné aktivity. Zorganizovali nám napríklad golf a mali sme i ukážku tréningových jednotiek spojenú s aktívnym oddychom. V tomto smere to bolo super. I viacerí kolegovia sa zhodli, že to bol doteraz najlepšie zorganizovaný seminár.

Pochváľte sa, akým ste boli golfistom?

Nehrali sme súťažne, lebo väčšina z nás bola po prvý raz na golfovom ihrisku. Mal som to šťastie, že vedľa mňa hral Škót Stuart Dougal, ktorý mi dal rýchlokurz. Priznám sa, že raz sa mi podarilo odpáliť loptičku až na 150 yardov a nik z ´domorodcov´ nechcel uveriť, že hrám golf po prvý raz.

Kto bol najlepším golfistom?

Ťažko povedať, lebo sme boli rozdelení do štyroch skupín, takže nemôžem porovnávať, kto bol najlepší, ale v našej sa najviac darilo práve Škótovi, ktorý hral golf už ako dieťa. Brali sme to ako zábavu.

Načrtli ste teoretickú prípravu, takže ktoré konkrétne poznatky ste si priniesli a budete ich praktizovať v našej superlige, respektíve, čo poviete kapitánom a hráčom mužstiev pred tým, než pôjdete na ihrisko?

Čo sa týka našej superligy, čakajú nás ešte fyzické a teoretické previerky spojené s krátkym seminárom, takže tam budeme debatovať. Čo sa týka medzinárodnej úrovne, dochádza k tomu, že máme viac trestať simulovanie po celej hracej ploche. Hoci i hráč na vlastnej polovici ihriska simuluje, máme to brať ako prejav nešportového správania sa, čiže chce oklamať súpera a chce získať výhodu. Jednoznačne ho máme napomenúť žltou kartou. Ďalej, v súčasnosti je taká móda, že hráč, keď ho faulovali, žiada pre súpera kartu, ukazuje rukou a našepkáva rozhodcovi, aby súperovi udelil kartu. V tomto prípade tohto hráča máme prvý raz slovne napomenúť a keď sa to bude opakovať, alebo hociktorý iný člen z jeho mužstva to opätovne spraví, máme ho napomenúť žltou kartou. Teda, ten kto žiada kartu pre súpera, dostane ju sám. Zo seminára vyplynula i ďalšia záležitosť, hoci nie je veľmi podstatná. Hráč, ktorého vystriedali, nebol pod vplyvom rozhodcu. To znamená, že keď niekoho urazil z lavičky, alebo urobil nejakú neprístojnosť, mohli sme ho vykázať z lavičky, no nesmeli sme použiť červenú kartu. Teraz došlo k zmene. Hráč, ktorého vystriedali a dopustí sa nešportového správania sa, alebo hrubého nešportového správania sa, má byť napomenutý žltou alebo červenou kartou.

Ostatné ostáva všetko po starom?

Áno. Mali sme tam i videokazety, tykajúce sa spolupráce rozhodcu s asistentom. Žiada sa väčšia spolupráca asistentov. Pri posudzovaní gólových príležitostí sa tiež prízvukovalo, aby hráč, ktorý faulom zmaril túto šancu, dostal červenú kartu. Častokrát sa totiž stáva, že rozhodca radšej alibisticky siahne po žltej karte.

Ešte stále ste boli najmladším arbitrom v tejto spoločnosti?

Mám taký pocit, že áno, ale bol tam ešte jeden nemecký rozhodca, ktorý je asi približne taký starý, ako ja, no nebol v Top skupine, ale v I. skupine, teda medzi čakateľmi do elitnej skupiny. Aj z tohto pohľadu vidieť, že európsky trend smeruje k omladzovaniu.

Ako sme spomínali absolvovali ste už štvrtý podobný seminár. Ste už známejší medzi rozhodcami, alebo ešte stále k vám majú poniektorí odstup, ako k najmladšiemu?

Keď to porovnám s rokom 1998, keď som bol na Mallorke po prvý raz na seminári, pripadal som si ako učeň, ktorý zbieral skúsenosti a pokukoval okolo seba a rovnako tak ostatní naňho. Teraz sa už pristavia i starší kolegovia, ktorí radi podebatujú. Povedzme, tohto roku som mal takú sezónu, že som bol ako štvrtý rozhodca na ME v Holandsku a Belgicku a rozhodoval som zápasy na olympiáde v Sydney, takže sa pristavovali a pýtali sa ako bolo v Austrálii a podobne. Každým rokom stúpa kredit rozhodcu a jeho akceptovateľnosť v kolektíve. Myslím si, že momentálne som dobre zapísaný a už nepociťujem žiaden problém. Ak nie sú všetci priatelia, tak určite medzi nimi nemám vyloženého nepriateľa.

V českom bulvárnom denníku Blesk si zobrali na mušku predsedu komisie rozhodcov SFZ a člena komisie rozhodcov UEFA Jozefa Marka, za to, že pre Čechov nič neurobil. Nešetrili ani vás, vraj ste mali na jeseň v Lige majstrov obrovské problémy a pán Marko vás zachránil v Top skupine...

K tomu môžem len toľko povedať, že Čechov asi dráždi to, že kým v ostatných činnostiach sú lepší ako Slováci, rozhodcovstvo je jednou z mala, v ktorej sme výrazne pred nimi. Čo sa týka jesenných zápasov Ligy majstrov, pískal som ich dva. V Glasgowe, na zápase Rangers Monaco, bol zhodou okolností český delegát pán Bohuněk. Dostal som od neho deviatku, čo bolo moje najvyššie hodnotenie! V druhom zápase Anderlecht Lazio som dostal hodnotenie 8,5. Povedal by som, že obe známky sú nadštandardné. Hodnotiaci priemer je 8, takže moje známky sú bez nejaké chválenia sa, viac než dobré. Neviem teda, odkiaľ berú v Blesku takéto informácie. Mne sa do uší nič nedostalo ani v Antalyii, že som mal obrovské problémy. Ak by boli nejaké pochybnosti, tak určite niektorý z členov komisie by si našiel chvíľku a porozprával by sa so mnou. Jedna stránka tejto veci je podľa mňa závisť a druhá je tá, že Blesk sú vyslovene bulvárne noviny, ktoré žijú len zo senzácií a keďže donedávna bola vo futbale uhorková sezóna a ťažko sa im hľadali veci, tak sme pre nich boli zrejme vďačnou témou.

Odbočíme od futbalu. Ako si zvykáte na nového člena rodiny?

Je to radosť. Po 10 rokoch je to trochu zmena. Vlastne sa vraciam k tomu, čo som zažíval predtým pri Tomášovi.

Ste vzorným otcom? Vstávate v noci k Bianke?

Treba sa o ňu starať. Mám rád deti a myslím si, že som manželke dosť nápomocný, ale o tom by najlepšie vedela povedať Danka.

V lete vás vraj čaká sťahovanie na západné Slovensko...

Áno. Už dávnejšie som mal túžbu zakotviť niekde bližšie k Bratislave, lebo ročne najazdím autom 50-60-tisíc kilometrov. Jeden rok sa to dá vydržať, ale keď som ôsmu sezónu v lige, je to už dosť veľa a dosť som z toho fyzicky a hlavne psychicky opotrebovaný. Cestovanie je pre mňa vyložená záťaž, hlavne po ťažkých zápasoch Ligy majstrov, keď sa v noci vraciam z Viedne a domov má čaká 600 kilometrov. Rátal som s viacerými alternatívami, ale rozhodli sme sa pre Nitru. Vzhľadom aj na deti a nakoniec mám i tam i dobrého kamaráta Tóna Stredáka, ktorý mi v určitých veciach pomohol.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.