čo mu však bolo v tejto sezóne osudné

Štefan KÚŠIK

Spišská Nová Ves Niekedy aj náhoda prihrá človeku výbornú možnosť. Keď sme vyťukali telefónne číslo na pani Vaicovú, mamičku známeho hokejistu Ľubomíra (na fotografiách), aby sme zistili, čo má nové súčasný maród, hráč Eisbärenu Berlín, slúchadlo zdvihol práve on. Odskočil si z Nemecka domov na Spiš a bez okúňania nám priblížil, čo sa mu vlastne na sklonku minulého roka prihodilo i to, ako vníma svoju nedávnu športovú minulosť a čo zamýšľa do budúcnosti.

Na zápas 2. decembra na domácom ľade asi nikdy nezabudnete. Súper vás krosčekoval, padli ste na ľad a tým sa pre vás sezóna skončila. Takých situácií býva v hokeji veľa, niekedy to ale vypáli najhoršie ako môže.

V mojom prípade je to naozaj tak. Odtrhlo sa mi puzdro, vyskočilo rameno, odtrhol som si aj chrupavku. Tak to lekári museli dať naspäť. Podrobil som sa artroskopii, upevnili mi to tromi tinanovými šraubami a po prvom týždni som hneď začal rehabilitovať. Teraz už organizmus zaťažujem, ale lekár hneď na začiatku povedal, že potrvá pol roka, kým sa dám do stopercentne do poriadku. Odborníci sú opatrní, nechcú nič urýchľovať. Takže teraz už môžem rozmýšľať len o letnej príprave...

Nenudíte sa?

Ani nie, aspoň sa častejšie dostanem k rodine. Okrem toho už som začal aj behať, navyše trochu posilňujem.

Rameno vás však už aj vlani neposlúchalo?

Prvý raz mi vyskočilo vlani počas pôsobenia vo Vancouveri. Vtedy som na zákrok nešiel, lebo to nebýva zvykom, doktori spravidla čakajú na ďalší úraz, aby to dali do poriadku.

Takúto dlhú vynútenú pauzu ste v kariére ešte nemali, ako to znášate?

Je to nepríjemné, lebo som nemal čas ani sa poriadne ukázať počas mojej premiéry v nemeckom hokeji a nesplnil sa mi zámer byť platným členom kolektívu.

Na akých číslach sa zastavila vaša bilancia?

Odohral som 25 alebo 26 stretnutí, dal som jeden gól a mal som sedem asistencií.

Zostanete aj v budúcej sezóne v Berlíne?

To ešte neviem, zmluvu mám do konca ročníka, na ďalšej pracuje môj agent.

Bol váš prechod z NHL a zámorského hokeja vôbec na európsku scénu plynulý?

Prekvapila ma úroveň tunajšej súťaže, ktorá je dosť vysoká. Vidno vplyv starších skúsenejších hráčov, kým v zámorí na farmách sú mladíci, čo spôsobuje unáhlenosť. V Nemecku sú rozumnejší hokejisti, nerobia zbytočný pohyb, hra je viac obohatená o myšlienky, plynulejšia a vyhovuje mi aj širšie klzisko, technickejší štýl.

Vy ste sa postavili vlani na zadné, keď ste odmietli účinkovať na farme. Bola v tom dávka odvahy, ale zrejme ste nemali čo stratiť.

Rozhodol som sa nevrátiť na farmu, iba v prípade, keby ma Vancouver vymenil do iného mužstva. Činovníci v klube to ale nechceli urobiť a ponúkali mi dvojcestnú zmluvu. Preto som si povedal, že radšej sa vrátim na starý kontinent.

Zranenie vás ale môže pribrzdiť v úsilí o návrat do NHL, nemyslíte?

Resty sa dajú dohnať, o tom nepochybujem. Som mladý hráč, takže ľahšie by som sa do tempa mal dostať. Horšie to bude s uzatvorením jednocestného kontraktu, keďže som bol celú sezónu mimo.

Vlani sa o vás interesovali aj švédske či české kluby. Mali ste nejaký dôvod, prečo ste uprednostnili Nemcov?

Nazdával som sa, že sa skôr aklimatizujem vzhľadom na zastúpenie Američanov a Kanaďanov, s ktorými som prichádzal predtým do kontaktu najčastejšie.

Americký tréner Eisbärenu, ktorý mužstvo kočíroval na začiatku, vám ale príliš nevyhovoval...

To je pravda. Nikto z hráčov nemal stabilné miesto, nevedel som pred zápasom, s kým v útoku nastúpim, stále miešal zostavu. Teraz je to už iné, čo je zásluha nemeckého lodivoda.

Mužstvu sa ale naďalej nedarí, vyzerá to s ním zle. Figuruje na predposlednom mieste tesne pred Essenom. Je to dôsledok zlého začiatku alebo slabšej hráčskej skladby?

Máme piatich maródov, hráčov po operácii, ktorí si už asi nezahrajú a stále ktosi ďalší vypadne kvôli dočasným zdravotným problémom. Pôvodne som počul, že nemá nikto vypadnúť, ale najnovšie pri pozeraní na teletext som si všimol, že my aj Essen sme pod čiarou. Takže naozaj neviem, ako to bude. Sprvoti sme doplácali na neskúsenosť nášho kouča, ktorý predtým nerobil nikdy hlavného trénera a získaval vlastne skúsenosti. Mužstvu sa nedarilo, nevedeli sme sa pozviechať. Keď došlo k výmene pri kormidle, začali sme vyhrávať, no momentálne je nedostatok zdravých hráčov.

Okrem vás sú v tíme hráči z Ruska, Švédska, Fínska, Ameriky, Kanady. S kým ste si najviac rozumeli?

So všetkými som vychádzal dobre , tvorili sme družný kolektív. Pokiaľ ide o ubytovanie, v okolí som mal viacerých zámorských hráčov, dovedna vari desiatich. Bolo to fajn. Prvý mesiac bola so mnou aj moja partnerka, potom prišla i na Vianoce, inak som bol sám.

V cudzine ste už tri roky, no zdá sa, že vás to stále ťahá domov...

Veľmi rád by som hral aj Slovensku, ale úroveň hokeja ma odrádza od myšlienok na herný návrat. Tak skoro to asi nebude.

Vaši rodáci stratili nádej na postup do extraligy, boli ste z toho zronený?

Nazdával som sa, že Spišská Nová Ves bude bojovať o prvé priečky v prvoligovej súťaži, no je to inak. Škoda, lebo publikum v tomto meste je skvelé a zaslúži si elitné zápolenia.

Chystáte sa pozrieť aj na extraligu v Košiciach, na tím, dres ktorého ste pred odchodom von tiež nosili?

Mám to v pláne, takže ak mi nič nepredvídané do toho nepríde, určite zájdem na štadiónik, ktorý tak dôverne poznám, veď som na ňom tiež čosi odohral.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.