po pondelkovom návrate z Južnej Kórey riaditeľ Štátnej filharmónie Košice Július Klein. Tridsaťštyri členov orchestra absolvovalo za necelé dva týždne 11 koncertov, ktoré si vypočulo deväť a pol tisíc poslucháčov v niekoľkých mestách. Zneli predovšetkým Straussove diela, v interpretácii ktorých je filharmónia skutočným majstrom, ale aj klasické symfonické diela, sprievody k operným áriám a inštrumentálnym koncertom. "Väčšina koncertov bola v univerzálnych kultúrnych centrách, ktoré sa dajú prispôsobiť potrebám divadla, hudby, koncertom, s kapacitou 1700 až 2000 divákov. Všetky boli architektonicky veľmi zaujímavé a účelné. Hrali sme aj v jednej malej komornej sále v Soule. Volá sa Youngsal Art Hall a je považovaná za najvyššie pódium, ktoré môže interpret komornej hudby v tejto krajine dosiahnuť."
Filharmonici absolvovali nabitý program, posledné tri dni poznali len hotel, autobus a koncertné sály. Vyžadovalo si to ohromnú koncentráciu. "Vo vyspelom svete existujú rôzne druhy prezentácie hudobníkov. Špičkoví sú na koncerty pozývaní, tí ostatní si za možnosť účinkovať s orchestrom sami zaplatia. Aj v našom prípade si väčšina sólistov sama zaplatila za možnosť hrať s našim orchestrom," vysvetľuje Július Klein. V takom prípade manažér vyžaduje od orchestra maximálne zhodnotenie investície, doslova ho vyžmýka. "Keď niekto platí, chce mať umelca vyťaženého."
Pre rozpočet filharmónie neznamenal tento zájazd financie navyše. Podstatnú časť nákladov na dopravu a základné potreby na prežitie hradil kórejský manažér, prispel aj náš štátny rozpočet. Muzikanti získali nejakú tu korunu na diétach. Tak, ako to bolo jedine možné aj v časoch hlbokej totality. "V súvislosti s peniazmi sme sa opäť stretli s typickou kórejskou črtou. Kontrakt, ktorý bol urobený v Európe, tam znamená zdrap papiera. Dohodnuté platby meškali. S tým sme po predchádzajúcich skúsenostiach rátali, ale nerátal som s tým, že budem okolnosťami prinútený posúvať začiatok koncertu. Kórejský dirigent, ktorý je aj šikovný manažér, nedostal do jedného z koncertov sľúbené peniaze a ja som musel obhajovať seba i jeho. Nechtiac som sa dostal medzi dva kamene. Vrátil som mu to potom v jeho rodnom meste, v Pusane, kde mu veľmi záležalo na dobrom koncerte. Pre zmenu meškali naše platby. Povedal som, že nebudeme hrať, kým nám nezaplatí. Začiatok koncertu sa omeškal o 50 minút, ale dosiahli sme svoje a manažér sa napokon aj ospravedlnil. V tomto sú Kórejčania veľmi zvláštni. Potrebujú cítiť partnera aj v tom, že dokáže byť tvrdý. Keďže sme sa tu opakovane stretli s takýmito, pre Európanov nepredstaviteľnými podmienkami, neplánujeme ďalšie zájazdy do tejto krajiny. Aby som ale nezabudol na hlavný cieľ turné po umeleckej stránke to bol jednoznačne obrovský úspech."
O vzťahu Kórejčanov ku kultúre a klasickej hudbe zvlášť, svedčí aj skutočnosť, že štát neľutuje investície do školstva i hudobnej výchovy. Deti napríklad dobre poznajú hudobné témy. Aj v hoteloch a reštauráciách dávkujú harmonickú hudbu, nie disco a pop. "Bolo úplne bežné, že na koncerty prišli rodiny s deťmi. Pritom vstupné nebolo najnižšie. V priemere stáli lístky 40 tisíc wonov, čo je asi 35 dolárov. Ale boli koncerty za 10 tisíc, aj za 60 tisíc wonov. Čo nás príjemne prekvapilo, bola obrovská propagácia. Usporiadatelia vyrobili niekoľko druhov rôznych bulletinov a doslova kilogramy letáčikov, ktoré boli všade. Vstupenky na koncerty boli podobné ako programy, na žiadnom nechýbalo logo filharmónie a všade bol náš oficiálny názov. V Európe sa s takými bohatými tlačenými programami nestretnete. Myslím, že pre propagáciu Slovenska sme urobili obrovský kus dobrej práce," prízvukuje riaditeľ filharmónie. V každom bulletine mal sprievodné slovo aj slovenský veľvyslanec Peter Sopko, ktorý sa zúčastnil na koncertoch a spoločenských stretnutiach.
Aby po vyčerpávajúcich koncertoch ani cesta späť nebola už len prechádzkou ružovou záhradou, maďarský Malév musel štrajkovať presne vtedy, keď z Zürichu do Budapešti chceli letieť Košičania. Nakoniec všetko dobre dopadlo a košickí filharmonici sú pripravení dnes odohrať náročný koncert na domácom pódiu. Pod taktovkou Stanislava Macuru, ktorý bol dvakrát šéfdirigentom ŠFK, zaznejú diela Prokofjeva, Mozarta a Beethovena s vynikajúcimi sólistami violistom Danielom Trginom a huslistkou Yuko Kawami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
