podrobnej mapy mesta z roku 1857. Kríže na nej sú označené grafickým znakom, pri niektorých je aj pomenovanie. "Stein Haderer Kreuz, Stein Kreuz, Holz Kreuz, G.Klobučiczky Kreuz" - toto sú kríže, ktoré dnes sotva nájdeme. Avšak dodnes stojí v lokalite Bankova jeden s názvom Rothes Kreuz červený kríž. O jeho vzniku a existencii sa zachovali pomerne spoľahlivé údaje. Bol postavený pri poľnej ceste na svahu Červeného brehu a rovnako ako čierny kríž stojaci asi 500 m južne pod ním pri Starej spišskej ceste vznikol z iniciatívy košického veľkostatkára Alexandra Gleviczkého. Tento známy poľnohospodár, vinohradník a propagátor záhradníctva mal v týchto miestach Bankova svoje pozemky. Červený kríž dostal svoje pomenovanie zaiste od červenkastej farby magnezitu horniny, ktorá sa na týchto miestach začala povrchovo ťažiť od roku 1910. Ešte aj dnes je na ňom dobre čitateľný nápis v maďarčine:" Dicsértessék Jézus Krisztus Mindörökké! Amen 1909. / Pochválen buď Ježiš Kristus na veky. Amen /. Nestojí asi presne na pôvodnom mieste, pravdepodobne ho kvôli výstavbe banských zariadení a vzniku povrchového lomu posunuli. V jeho tesnej blízkosti je dnes už nevyužívaný nefunkčný prepravný pás na rudu a neďaleko strmý svah hlbokého kráteru opusteného lomu. Nenájdeme pri ňom ani žiadnu vázu s kvetmi, či sviečku, čo je tiež znakom toho, že ľudia naň zabudli, domnievajúc sa, že bol odstránený, či zničený počas banskej prevádzky. Obidva bankovské kríže potrebujú nevyhnutnú opravu, veď sú svedkami dávnej minulosti Košičanov!
Potrebná je i oprava ďalšieho starého kríža, ktorý stojí na briežku nad starou Sečovskou cestou, asi 500 m severovýchodne od križovatky Sečovská - Prešovská. Ukrýva ho jedna zo záhrad tejto lokality. Kríž poškodzuje hustý neudržiavaný porast krov a stromov. Letopočet 1898 vyrytý na podstavci dáva jasnú odpoveď na otázku jeho veku. Je to pravdepodobne ten kríž, ktorý bol postavený v dvadsiatych rokoch 19. storočia na podnet mestského lekára J. Buboniča a jeho manželky Anny Drotárovej. Miesto, ktoré si vybrali bolo vhodné pre pekný kamenný kríž. Obklopovali ho vinice, ktoré patrili senátorovi Michalovi Fordóovi a dobre ho videli aj všetci okoloidúci, ktorí chodievali pod ním po ceste z mesta do Košickej Novej Vsi.
V priebehu desaťročí sa pod vplyvom rozrastania mesta, pribúdaním nových mestských štvrtí a stavbou nových komunikácií mnohé kríže zbúrali, ale aj premiestnili na nové miesta. Dnes nájdeme v samotnom centre mesta a v jeho mestských častiach takmer stovku krížov. Na mnohých z nich sú dobre čitateľné nápisy, z ktorých sa dozvieme informácie o vzniku kríža, mená, priezviská i prímená darcov. Sú napísané v slovenčine i maďarčine. Často sú texty napísané bez pravopisných pravidiel, v miestnom nárečí, slová sú rozdeľované podľa potreby. Sú vysekané priamo do plochy kamenných podstavcov alebo sústredené na tabuľky rôznych tvarov. Na nich sa zachovali iba texty v plastickom prevedení, ostatné postupne zmyl čas a vplyv poveternostných podmienok. Výzdoba na krížoch pozostáva zo symbolov náboženského charakteru a rastlinných motívov, ktoré sú poloreliéfne alebo ryté, sú to hviezdy, lupeňovité kvety, lebka s prekríženými hnátmi, zlomené vetvičky a iné.
Kríže nesú v sebe mozaiku regionálnej histórie, viažu sa ku konkrétnej udalosti, k rodine, k farskému spoločenstvu, k etnickej skupine. Zaslúžia si určite viac našej pozornosti.
Autor: PhDr. Klaudia Buganová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
