z obrázku vidíme, že grafické prvky prezrádzajú typický štýl. Lícnu stranu navrhol Sergej Akimovič Pomanskij, rob výtvarne vypracoval Jurij Ivanovič Sokolov. S dvoma autormi na jednom platidle sme sa už viackrát stretli. Ak si pozornejšie všimneme obe strany platidla, je zaujímavé, že štýl autorov je dosť podobný, desaťkoruny platili od 1. 6. 1953 do 31. 12. 1963. Po skončení platnosti sa do obehu dostala desaťkoruna, ktorá bola výtvarne úplne odlišná.

Prvé exempláre sa tlačili v bývalom Sovietskom zväze, ďalšie vydania v Prahe. Pre zaujímavosť pripomíname, že bankovky s prvým sériovým písmenom A, B, C, Z pochádzajú z tlačiarne Goznak v Moskve. Ďalšie série boli vyrobené v Prahe, na základe čoho môžeme miesto tlače bankovky, ktorá sa nám dostane do ruky, bez problémov zistiť. Bankovka je chránená vodotlačou, čo môžeme považovať za dostatočne dokonalú ochranu. Existujú rôzne varianty vodotlače, ktoré zberatelia s obľubou vyhľadávajú. Zachovali sa aj anuláty, ktoré majú vyššiu zberateľskú hodnotu, než bežné obehové bankovky. Takéto kuriozity vyhľadávajú skúsenejší a náročnejší zberatelia, z historického hľadiska stačí vedieť o anulátoch iba toľko, že existujú.

Podarilo sa nám zistiť, že sa zachovali aj pôvodné výtvarné návrhy desaťkorunovej bankovky, ktoré sú kreslené vodovými farbami. U desaťkorunovej bankovky, ktorá sa dostala do obehu, sa definitívna podoba od návrhu líši iba v niektorých malých detailoch. Aj z tejto ukážky môžeme vidieť, že kompetentným dá dosť roboty, kým platidlo začne plniť svoju funkciu. Niekedy sa zhotoví viac výtvarných návrhov, kým sa napokon schváli definitívna podoba. Väčšinou obyvateľstvo nové platidlá bez problémov prijme. Stáva sa aj to, že prijíma nový vzor platidla obtiažne, prípadne vôbec. Ak zostanete verní našej rubrike, tak sa s takýmto kurióznym prípadom ešte stretneme.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.