Čsl. armády aj do našej obce Orkucany. Na túto udalosť si dobre pamätám a nikdy na ňu ani nezabudnem. Mal som vtedy 11 rokov. Hovorí sa, že v láske a vojne je všetko možné. Uvedená príhoda, ktorá sa o niekoľko dní odohrala to všetko len potvrdzuje. Príbeh sa stal v jednom profesorskom byte vtedajšej Štátnej roľníckej školy v Sabinove - Orkucanoch.
Na rozhraní januára a februára 1945, niekoľko dní po prechode frontovej línie, v jeden studený podvečer sa z cesty vrátili štyria ruskí vojaci s dvoma pármi konských záprahov. Vozy nechali odstavené na dvore pred domom a vypriahnuté kone nasmerovali hore betónovými schodmi priamo izieb profesorského bytu. V ňom práve nikto nebýval a jeho predchádzajúci užívateľ sa odsťahoval s ďalšími pracovníkmi školy do okolia Liptovského Mikuláša (podľa evakuačného plánu). Vojaci pre kone pripravili obidve izby v ktorých im nastlali dobrú a suchú slamu. Sami vojaci ostali bývať v kuchyni, kde v peci si vykurovali, varili a pritom aj podguražovali produktom z neďalekého liehovaru. A keď nebol k dispozícii normálny špiritus siahli aj na špiritus v ktorom boli zakonzervované pre potreby vyučovania niektoré živočíchy.
Vojaci si tam oddychovali čoskoro dva týždne. Mali dostatok času a nikde sa neponáhľali. Venovali sa len svojim tátošom. Na tento spôsob života si už aj zvykli a nechcelo sa im ďalej pokračovať vo vojnovom ťažení. Seno, slamu pre kone donášali cez vchodové dvere a maštaľný hnoj potom vyhadzovali vidlami cez okná priamo do parku. Každým dňom boli hromady väčšie, až dosiahli úroveň parapetných dosák. Vždy keď prechádzam okolo uvedeného bytu spomeniem si na túto udalosť z vojny. V jedno februárové ráno 1945 ruskí vojaci s koňmi a vozmi opustili svoj dočasný domov a pokračovali ďalej na Berlín. Či sa dostali až tam, to už neviem.
Vojna sa skončila a zabudli sme na jej útrapy, ktoré priniesla pre ľudí. Po jej skončení odstránili vytvorené hromady hnoja a byt dali do pôvodného stavu pre bývanie. Spomienky na vojnu a toto neľahké obdobie ostali. Na začiatku tretieho tisícročia si želajme, aby sa už nikdy neprevádzali vojny a vždy ľudstvo len žilo v mieri.
Autor: av
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
