najmä v odborných kruhoch, medzi pracovníkmi knižníc, alebo archívov.
Zástupcovia reštaurátorského oddelenia Štátneho ústredného archívu SR nedávno upozornili na nutnosť riešiť záchranu novodobých písomností celoplošne, za účasti štátu a Ministerstava kultúry. Novodobý papier vyrábaný od polovice 18. storočia totiž podlieha zmenám bez toho, aby sme s ním čo i len manipulovali. Takýto proces v závislosti na jeho kvalite môže trvať len štyridsať, alebo šesťdesiat rokov.
"Keď zoberiem do rúk papier zo 14. - 15. storočia, viem, že tento ešte o sto-dvesto rokov bude v poriadku. Pravda, ak ho skladujú v normálnych klimatických podmienkach. Mám rytinu z roku 1880 od košického tlačiara Werfera, vytlačenú na vtedy najkrajšom drevnom papieri. Pôvodne to mohol byť nádherný biely, kriedový kartón. Dnes je tlač vyblednutá a papier je o niekoľko odtieňov tmavší," hovorí riaditeľ Archívu mesta Košice Ján Kirst, s ktorým sme sa o tejto problematike rozprávali.
Metódy a chemické procesy na stabilizovanie a odkyslenie sú všetky finančne náročné. Aby boli efektívne, musia byť vykonané v hromadnom množstve. Na našom území sú tri archívy, okrem toho Krajská štátna knižnica a Knižnica Jána Bocatia. Reštaurátorské a konzervátorské pracovisko máme však len jedno, v Krajskej štátnej knižnici. Chemické metódy stabilizovania kyslosti papiera sú efektívne len v masovom merítku. A pritom sa problém predčasného stárnutia týka nielen knižníc a archívov, ale trebárs aj galérií, či katastrov, alebo kartografických ústavov.
Ani Archív mesta Košice, ako väčšina podobných na východe, nemá konzervátorské pracovisko. Všetko je otázka peňazí, tvrdí Ján Kirst. Podľa neho však reštaurátori majú priority a tými sú prvotlače, alebo veci do roku 1500, do ktorých sa investuje najväčšia časť peňazí. "Najefektívnejším riešením by zrejme bola prevencia. Málokto na to myslí, že sa aj dnes vyrábajú zásadité papiere, ktoré majú vopred stanovenú životnosť zhruba 300 rokov. Tie obyčajné sa deštruujú po 60 rokoch. Ekonomika žiaľ diktuje, že kupujeme radšej lacnejší a teda nekvalitnejší papier," uviedol Ján Kirst.
Problém záchrany novodobých písomností je totiž možné čiastočne riešiť používaním stálych a trvanlivývch papierov a písacích látok. Aspoň na dôležité dokumenty. Určitou možnosťou záchrany by mohlo byť mikrofilmovanie , alebo ukladanie iformácií na iné moderné nosné médiá. "Toto je otázka kultúry, ktorá nám dodnes chýba. Napríklad Američania noviny automaticky mikrofilmujú. Tým, že sa s nimi nemanipuluje majú šancu vydržať dlhšie. Angličania sú v tomto ešte precíznejší, niekoľko prvých výtlačkov ústredných novín tlačia na handrovom papieri, ktorý vydrží stáročia. Tieto putujú do centier, do Kráľovskej knižnice, Oxfordu, alebo Cambridge. Vedia presne na ktorých miestach bude zachovaný originál. U nás o takomto niečom iba snívame," povzdychol si Ján Kirst.
Za minulého režimu vraj boli pokusy používať na dôležité dokumenty špeciálny druh papiera. Bol dokonca označený hviezdičkami. Určený bol na zápisnice zo zasadnutí a na rozhodnia vlády. "Prax ale bola taká, že sekretárky týmto papierom šetrili a radšej naň prepisovali diplomové práce," prezradil Ján Kirst.
"Paradoxom je, že deň staré noviny, neprežijú napríklad túto purifikovanú knihu mestských zápisov od roku 1393 do 1400," vyberá Ján Kirst z regálu cenný dokument so záznamami skutočností, ktoré v tom čase mesto pokladalo za najdôležitejšie. Nevybledla dokonca ani len písacia látka. Naši predkovia používali atrament z výluhu z plodov duba. "Nedávno som v historickej študovni Knižnice Jána Boacatia držal v ruke výtlačok novín z roku 1945, nedali sa takmer listovať, lebo by sa zlomili. Toto očakáva všetky novodobé papiere, archiválie, knihy, dokumenty. A to nehovorím o xeroxovom papieri, či faxoch, ktoré sú často jediným dokladom, napríklad na daňových úradoch. Tu platí pravidlo, že by sa mali archivovať dvadsať rokov. Často si ich zakladáme do obalov z umelej hmoty, ale xeroxový papier a jeho ekvivalenty sú na asfaltovej báze. Automaticky sa nám potom prilepia na umelú hmotu.
Som zvedavý, ako ich po 15 rokoch odstánite aby ostala informácia zachovaná," zamýšľa sa.
"Vy novinári tvdíte, že niet nič staršieho ako včerajšie noviny. A platí to doslova aj v súvislosti s papierom," rozlúčil sa s nami riaditeľ Archívu mesta Košice Ján Kirst. Prehupli sme sa do storočia pokračujúcej explózie nových médií, knihy a noviny si prečítame na iternete. Ohrozeného papiera s nenávratne stratenými informáciami sú tony. Ostanú po nás namiesto kníh mikrofilmy?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
