nemocnici. Len čo som sa vrátila domov, chcela som ho odložiť do pokladničky, ktorá bola zamknutá v skrini. Boli v nej peniaze z predaja bytu mojej mamy, ktorá prišla bývať ku mne. Malo tam byť 300 tisíc korún v päťtisícových bankovkách, ale všimla som si, že ich je tam akosi málo. Po prepočítaní peňazí som zistila, že v pokladničke sa nachádza len polovica z pôvodnej sumy," vypovedala pred samosudkyňou Alžbeta D.

Na to, aby zistila, že ide o krádež, nepotrebovala detektíva. Stačilo, aby sa trošku vyspovedala dcéru Moniku a jej priateľov a už si bola na čistom, že sa peniaze z pokladničky len tak nevyparili. Sprvu ani nechcela veriť, že jej dospievajúca dcéra, ktorá dostávala 400 korún na mesiac ako vreckové, upadla do pokušenia siahnuť na peniaze svojej babky. Ukázalo sa však, že je to pravda. "Monika za nami prišla do kočikárne a priniesla ruksak, z ktorého vybrala pokladničku. Pýtala sa nás, či ju nevieme otvoriť. Skúšali sme to urobiť skrutkovačom, čo sa nám po vysunutí pántov nakoniec aj podarilo," netajili sa svojou šikovnosťou mladiství mládenci Rado a Marek. Oni a tiež Viera, ktorá sa v tom čase hrala na počítači potvrdili, že keď pokladničku otvorili, bolo v nej veľa bankoviek. Niektoré boli voľne položené, iné v obálkach… Šestnásťročná Monika, ktorá pokladničku priniesla, si z babkinho pokladu vybrala 10 tisíc korún a išla na nákup. Okrem potravín, alkoholu a cigariet, nakúpila samé "užitočné" veci.

Čo sa dialo potom, opísal Peter: "Pozval som všetkých do bytu mojich rodičov. Monika si nechala ruksak s pokladničkou v chodbe a odišla do izby. Vedeli sme, že v pokladničke je veľa peňazí a tak sme sa dohodli, že zoberieme ruksak do kočikárne a tam si z nej vyberieme peniaze. Ja s Radom sme tam zostali a Marek sa vrátil do bytu, aby niekto nezistil, že ruksak tam nie je. Vylomil som zámku na pokladničke a vybral som z nej stotisíc. Rado si zobral desať a Marekovi som dal 30 tisíc. Ja som si za tie peniaze nakúpil rôzne veci, ktoré som neskôr, keď sa na krádež prišlo, odovzdal policajtom a aj 510 korún, ktoré som ešte mal." Mário, ďalší z partie mladých ľudí čo o pokladničke a peniazoch v nej niečo vedeli tvrdil, že Peter si v deň krádeže kúpil Škodu 105, vraj mu to povedal kamarát... Vyšetrovanie ukázalo, že straky, čo sa zlietli na pokladničku, z nej dokopy vybrali temer 200 tisíc korún. Po nákupoch, ktoré za ukradnuté peniaze urobili, boli schopní vrátiť len 45 tisíc korún, ku ktorým pribudlo ešte 5 tisíc, čo nestihla minúť Monika.

Z trestného činu krádeže sa pred samosudkyňou Okresného súdu Košice I zodpovedali 18-ročný Peter a jeho o rok a pol mladší mladiství kumpáni Rado a Marek. Monika, ktorá svojim rovesníkom neuvážane hodila návnadu, tejto hanbe unikla len vďaka svojej babke, ktorá nedala súhlas na trestné stíhanie vlastnej vnučky. Zato jej mama si užila hanby vrchovatou mierou. "Monika sa mi síce priznala, že nejaké peniaze zobrala, ale chýbalo ich toľko, že som to musela oznámiť na polícii. Strašne som sa za dcéru hanbila, keď ju policajti priviezli do bytu, aby vrátila peniaze. Všetci susedia boli na oknách a pozerali, čo sa to deje," posťažovala sa pred samosudkyňou pani Alžbeta. Pohľad na trio obžalovaných, emócie a hnev na dcéru, ktorá sa tiež pričinila o to, že z balíka peňazí jej baky zostali len "drobné", to všetko spolu vyvrcholilo do mierne povedané, nedôstojného správania svedkyne. Po nemiestnych poznámkach a opakovaných napomenutiach, ju samosudkyňa vykázala zo súdnej siene. Svoj neutíchajúci hnev však ventilovala aj na chodbe pred pojednávacou sieňou dovtedy, kým ju neschladili pracovníci justičnej stráže. "To ty, len ty môžeš za všetko," buchnátovala dcéru, ktorú vzápätí objímala…

O tom, kto vlastne sú chlapci na trestnej lavici, prezradili viac ich charakteristiky. Vyplynulo z nich, že s Radom a Marekom rodičia nemali výchovné problémy a aj ich register trestov bol čistý. Prvý z nich navštevoval SOU strojárske, kde dosahoval dobré študijné výsledky a druhého charakterizovalo SOU pôšt a telekomunikácií ako bystrého, vnímavého, avšak emociálne labilného žiaka, ktorý má v kolektíve dominantné postavenie. Akousi čiernou ovcou v tomto trojlístku bol Peter, bývalý chovanec Reedukačného domova mládeže v Tornali, z ktorého štyrikrát ušiel. V registri trestov má už tri záznamy, pričom posledný je z mája 1999, kedy si od Okresného súdu v Revúcej vyslúžil za krádež 4 mesiace a bol umiestnený v nápravnovýchovnom ústave pre mládež. Po podmienečnom prepustení na skúšobnú dobu jedného roka, sa však vo veľmi krátkom čase opäť dostal do problému, ktorým bola pokladnička.

Uvedené okolnosti, ako aj skutočnosť, že Peter sa poslednej krádeže dopustil už ako plnoletý, sa podpísali pod trest, ktorý mu vymeral súd. Dostal rok basy a bude musieť uhradiť aj škodu, ktorú spôsobil. Jeho mladistvý kumpáni Rado a Marek, vďaka doterajšiemu bezúhonnému životu, dopadli lepšie. Samosudkyňa dospela k záveru, že už samotné prejednanie skutku pred súdom postačí na ich prevýchovu a bude pre nich dostatočným varovaním do budúcnosti. Babička, pokladničku ktorej tí traja odľahčili o peknú kôpku peňazí, nemala na výber. Podľa porekadla "lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche", súhlasila, že si nechá hudobnú vežu, luxusné športové oblečenie a ďalšie veci, ktoré si trio mladých za jej peniaze nakúpilo. I keď jej vrátili necelých 50 tisíc korún, čo nestihli minúť, na zvyšných 41 tisíc, ktoré jej má vrátiť Peter, sa zrejme ešte dlho načaká.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.