než to, že je každoročne trápená vlnou povodní a cyklónov. Bolo by vôbec možné, aby napríklad v Európe niekto prehliadal krajinu s ľudnatosťou Británie a Francúzska dokopy? Krajinu, ktorá má viac než 15-krát toľko obyvateľov ako Slovensko? Rozum hovorí, že by to možné nebolo, ale skutočnosť nás presviedča o opaku. A Bangladéš stále zostáva neobjavenou aj so svojou panenskou krásou.
Jedným z dôvodov častých záplav je to, že Bangladéš leží na rovine. Ďalšími sú Džamuna (v Indii Brahmaputra) a Padma (v Indii Ganga), dve veľké rieky, ktoré sa cez Bangladéš vlievajú do Bengálskeho zálivu. Bangladéš je taká rovinatá, že pokiaľ by sa hladina zálivu zdvihla iba o 10 metrov, 90 percent krajiny by sa ocitlo pod vodou. Preto sú záplavy v Bangladéši také hrozné a pravidelné. Na druhej strane práve na záplavách závisí podstatná väčšina bangladéšskeho obyvateľstva. Záplavy totiž do tejto prevažne poľnohospodárskej krajiny prinášajú úrodnú pôdu a teda aj život.
Džamuna rozdeľuje Bangladéš zhruba na dve polovice východnú a západnú. Donedávna cez ňu neviedol ani jediný most, takže celá doprava bola obstarávaná prievozmi. Prvý most, dielo skutočne gigantické, bol dostavaný iba pred dvoma rokmi. S jeho stavbou bšak bola spojená nejedná zaujímavá otázka. Napríklad kde most vlastne postaviť. Pretože je Bangladéš rovinatá, rieky menia smer ako vrtošivý had a samotná Džamuna sa v dnešnom koryte objavila iba v roku 1762, kedy Brahmaputra v Indii zmenila smer. Rovnaká situácie však môže nastať prakticky kedykoľvek, obzvlášť po povodniach, kedy sa ráz krajiny môže veľmi podstatne zmeniť. Z toho dôvodu musia vodní inžinieri na hornom toku udržať vodu v súčasnom koryte stoj čo stoj, aby sa náhodne neposunula a celý most neobišla. Aj preto je na každej strane mostu dlhého 4,8 km postavená 15 km dlhá privádzacia cesta. A to všetko za cca 700 miliónov dolárov...
Povodne všetko odplavia a v Bangladéši tak nenájdete veľa kameňov. Bengálci sa preto bez nich pri stavbe chrámov museli obísť. A zvládli to na jednotku. To, čo vytvorili z obyčajnej hliny, proste nemá vo svete obdobu. Nestačili im jednoduché, z hliny uplácané búdy a neuspokojili sa dokonca ani so svätostánkami z obyčajných tehál. S každučkou tehlou si dali obrovskú námahu. Práve na tehlách zobrazili príbehy celých generácií. Mnoho hinduistických chrámov je totiž postavených z terakotových tehál, na ktorých boli najprv vymodelované výjavy zo života a až neskôr potom boli tieto vypálené. Chrámy, postavené z takýchto tehál, sú ešte dnes ako obrovské obrázkové knihy. Nie je potrebné vedieť bengálsky, anglicky ani slovensky, reč obrázkov a symbolov je univerzálne. Názorné a jednoduché. Stojíte pre tou hlinenou krásou uprostred ryžových polí a divíte sa, že ešte vôbec stojí pri tom obrovskom počte záplav. Stojí a dúfajme, že bude stáť. Aj keď je iba hlinená, a preto málo trvanlivá. V každom prípade by zo sveta zmizol jedinečný svedok dejín, v tejto časti sveta obzvlášť pohnutých.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
