používali výťah na nožný pohon, ktorý iste nebol veľmi praktický. Výťah poháňaný vodným kolesom riadili dvoma palicami. Podľa dostupných informácií sa výťahy používali aj v stredoveku. Konštrukcia výťahov sa stále menila. V sedemnástom storočí zostrojil Francúz Velayer výťah založený na princípe protiváhy. Ako sa vyvíjala technika a rástli požiadavky, stále sa zdokonaľoval aj výťah. Na ďalšom zdokonalení sa podieľal bratislavský rodák Johann Wolfgang Kempelen. Napriek tomu, že Kempelen študoval právo, prejavil veľký záujem aj o techniku. Preložil právnické príručky z latinčiny, no v značnej miere sa podieľal aj na príprave tereziánskych a jozefínskych zákonov. Kempelen bol polyhistor, venoval sa básnickej tvorbe a maliarstvu. Zaviedol nový spôsob ťažby v baniach, pri ktorom sa využíval výťah.
V devätnástom storočí sa väčšinou používali hydraulické výťahy, ktoré boli bezpečné, ale pomalé. Neskôr začali kabínu zavesovať na reťaz, prípadne na lano, no tento systém sa v tom čase nezdal byť veľmi bezpečný. Stále ostával otvorený problém bezpečnosti systému, čo bolo potrebné akosi riešiť. Nemeckému vynálezcovi sa podarilo garantovať väčšiu bezpečnosť pre pasažierov. Vynálezca Elisha Otis svoj vynález prvýkrát predviedol v New Yorku. Keď došlo k preseknutiu lana, kabínka ostala stáť na mieste. Vďaka jednej pružine sa pasažieri vo výťahu s novým konštrukčným prvkom mohli cítiť bezpečne. Zariadenie takejto konštrukcie sa prvýkrát objavilo v roku 1857 v skladisku E. G.Haughwount. Zdrojom pohonu bola para, čo vôbec nebolo výhodné. V roku 1873 sa objavil Baldwin-Haleho vodný pneumatický výťah. Na tristo metrov vysokej Eiffelovej veži v Paríži inštalovali v roku 1889 hydraulický výťah. Keby dnešné výťahy poháňala para, prípadne hydraulika, určite by sme nemali pocit bezpečnosti. V devätnástom storočí sa objavil nový systém, ktorý sa v ujal v praktickom živote.
Prvý paternoster skonštruoval v roku 1876 Turner a to pre poštový úrad v Londýne. Používa sa dodnes, môžeme sa s ním stretnúť aj v budove Technickej univerzity v Košiciach. V roku 1880 sa objavil prvý výťah, ktorý poháňala elektrická energia. Okolo roku 1880 sa s výrobou podobných zariadení zaoberala aj Ottisova spoločnosť. Elektrický výťah vyrobený Siemensovou spoločnosťou mal elektromotor umiestnený pod kabínou. Prvý elektrický výťah v komerčnej podobe vyrobila firma Horse-Wiliams v roku 1891 vo Filadelfii. Kým sa pre pohon výťahov začala používať elektrická energia, bolo potrebné čakať až do konca devätnásteho storočia.
Prvýkrát sa takéto zariadenia bez ozubených koliesok objavili v roku 1904. Mali pomerne jednoduchú konštrukciu, čo umožňovalo stavbu mrakodrapov. V roku 1907 postavili prvý štyridsaťjedenposchodový, ktorý by sa bez elektrického výťahu nedal v tom čase prevádzkovať. Uplatnenie našli v baniach, pri hutníckej výrobe a inde. Nákladné výťahy sa používajú najmä tam, kde je potrebné vyvážať tovar väčších hmotností na vyššie poschodia.
Aj na Slovensku máme výťahy, ktoré sú svojou konštrukciou neobvyklé. Bratislava sa môže popýšiť rýchlovýťahom, ktorý premáva v pylóne nového mosta cez Dunaj. Najväčšou kuriozitou je snáď to, že rýchlovýťah premáva po šikmej dráhe. Návštevníci sa môžu bez problémov dostať do kaviarne Bystrica. Ak navštívite Bratislavu, nezabudnite navštíviť túto kaviarničku.
Od čias keď sa začali používať elektrické výťahy, ich počet neustále stúpa. Stali sa našim neodmysliteľným pomocníkom. Bez moderných výťahov by nebolo možné stavať výškové budovy. V dnešnej dobe sa konštruujú moderné rýchlovýťahy, ktoré sú spoľahlivé, rýchle a pohodlné, majú elektronické ovládanie. Pasažierom stačí navoliť žiadané poschodie, výťah sa automaticky zastaví a v jazde pokračuje ďalej. Ak hovoríme o výťahoch, tak by sme sa mali zmieniť aj o bezpečnosti týchto zariadení. Dennodenne prepravia milióny ľudí a o nehodách takmer nepočujeme. Z toho môžeme usúdiť, že sú technicky dosť dokonalé. Pri dostatočnej údržbe sa nám odvďačia bezpečnosťou, čo je snáď najdôležitejším kritériom pre ich spoľahlivú prevádzku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.