Zo zahraničných materiálov (Ko)
Predpokladá sa, že spoločenstvo slobodomurárov má vyše 6 miliónov členov a to iba mužov. Prvé lóže (z francúzskeho la loge, stavba poskytujúca dočasné prístrešie) vznikli roku 1212 v Anglicku a roku 1221 vo Francúzsku. Ľudia totiž oddávna pripisovali staviteľom a architektom významné miesto v spoločnosti. Veď stavební majstri strážili tajomstvá veľkolepých chrámov, pevností, palácov. Členovia slobodomurárskych lóží sa v stredoveku navzájom nazývali francmacons (franc znamená osobu oslobodenú od určitých povinností kráľovi, vládcovi či feudálovi). Murári vyššej triedy boli členmi lóží, ktorí uznávali vedúce postavenie Veľkej lóže, kam boli prijímaní aj mnohí učenci, filozofi, mystici, ktorým cechy pomáhali a skrývali ich pred prenasledovateľmi, pretože mnohé vedecké názory boli v tých časoch kacírstvom a čarodejníctvom.
Jedným z najznámejších slobodomurárov bol napríklad aj gróf Cagliostro, ktorý o. i. tvrdil, že vie vyrobiť zlato. Stýkal sa s vládcami, šľachticmi a významnými osobnosťami svojej doby. Dokonca sa snažil ovplyvniť samého pápeža Pia VI., aby prijal jeho slobodomurársky egyptský systém, a tak sa vlastne stal slobodomurárom. Cagliostro založil vlastné slobodomurárske lóže, ktorých zvláštnosťou bolo, že medzi členov prijímali aj ženy. Kým ortodoxní slobodomurári medzi seba ženy neprijímajú, v jeho lóžach sa aj ženy mohli stať slobodomurárskym majstrom. Znakom tohto stupňa bola koruna ruží, ktorá mala pripomínať Cagliostrovo údajné rozekruciánske zasvätenie z rúk grófa Saint Germaina v roku 1779 (rozekruciánske bratstvo nerobí rozdiel medzi pohlaviami a prijíma za členov mužov i ženy).
Slobodomurárska legenda
Podľa biblickej verzie sa po dostavaní Šalamúnovho chrámu jeho staviteľ Chíram vrátil domov. Slobodomurárska verzia má iný záver, ktorý sa stal základným slobodomurárskym rituálom. Chíram (Hiram), kráľ z Tyru, poslal Šalamúnovi svojho majstra architektov Chírama Abiffa, syna vdovy (zasvätenci kultu Isidy boli známi ako "synovia vdovy", tak ako slobodomurári, a každý z nich mal vo svojom vnútri hadiu múdrosť), ktorému nebolo páru medzi architektmi. V chráme bola uložená Archa zmluvy. Abiff rozdelil staviteľov chrámu na tri skupiny: učňov, tovarišov a majstrov. Každá skupina mala svoje znamenia a heslá, aby bol zjavný stupeň ich dôveryhodnosti. Legenda hovorí, že jedného dňa sa traja tovariši - Jubela, Jubelo a Jubelum - rozhodli získať majstrovské heslo násilím (neskôr ich volali Juwes) a napadli Abiffa. Ten im však heslo neprezradil, a tak ho zabili, telo zahrabali, ale boli odhalení a popravení. Ostatní stavitelia vyhrabali Abiffa zo zeme a chceli ho vzkriesiť, ale podarilo sa to až starému majstrovi, ktorý použil "silný stisk levej laby".
Podľa niektorých zdrojov je slobodomurárstvo arabského pôvodu a do Európy sa dostalo v 9. storočí za kráľa Athelstana, ktorý sa o ňom dozvedel od moslimských Maurov. Väčšina bádateľov však spája pôvod slobodomurárstva so stredovekým cechom staviteľov. Tí si vyvinuli určitý systém hesiel, znamení, znakov, pravidiel a stupňov odbornosti, čo malo chrániť ich poznatky pred cudzími. Tak si chránili prácu a príjmy.
Do lóží však postupne vstupovali ľudia, ktorí nemali nič spoločné s cechom, ani s remeslom: šľachtici, meštiaci, neraz prilákaní zvedavosťou, ale i módou. Neskôr sa slobodomurármi stávali ľudia z dvorných a diplomatických kruhov. Prvý záznam o prijatí neprofesionálneho člena do lóže pochádza z anglických dokumentov z roku 1600, keď tam vstúpil jeden z najbohatších šľachticov krajiny, Lord John Boswell. Prostredníctvom slobodomurárskych lóží sa zvyšoval vplyv Veľkej Británie nielen v Európe, ale aj na celom svete...
Stupne zasvätenia
Slobodomurári môžu vyznávať akékoľvek náboženstvo a veriť v "najvyššiu bytosť", "veľkého architekta vesmíru", skrátene T.G.A.O.T.U. Veria v nesmrteľnosť duše a majú v úcte i sväté knihy iných náboženstiev. Slobodomurári sa stretávajú v lóžach alebo chrámoch. Pravouhlá miestnosti vyzdobené slobodomurárskymi symbolmi majú čiernobielu šachovnicovú dlážku, čo symbolizuje polarity ľudského charakteru. Slobodomurárstvo rozoznáva tri základné stupne: 1. učeň, 2. tovariš, 3. majster. V slobodomurárskych (a nielen ich) rituáloch zohráva veľkú úlohu číslo 3. Traja úkladní vrahovia Chírama Abiffa reprezentujú myšlienku, túžbu a čin, ktoré sa každý slobodomurár snaží premeniť na duchovnú myšlienku, konštruktívny cit a prácu. Po troch základných stupňoch nasleduje 14 nevysloviteľných stupňov a potom ďalšie. Najvyšší stupeň je Zvrchovaný generálny inšpektor. Slobodomurárskym veľmajstrom bol aj prvý americký prezident George Washington: symbol pyramídy s božím okom na jej vrchole, ktorý je na amerických bankovkách, dodnes pripomína slobodomurársky pôvod americkej revolúcie... (Slobodomurárom bol aj ďalší prezident - Benjamin Franklin.)
Slobodomurárstvo podstatne ovplyvnilo aj kultúru, a to najmä výtvarné umenie a hudbu, ale aj literatúru (Alexander Dumas písal o Cagliostrovi ako o dr. Balsamovi). Napríklad Mozartova Čarovná flauta je považovaná za slobodomurársku operu. Existuje veľa výtvarných diel zasvätených tejto tematike, ale i architektonických stavieb (hrad Heidelberg so záhradou a iné).
Ideály slobodomurárov
Mnohí považujú slobodomurárstvo za náboženstvo, čo dokonca sektu, čo je hlboký omyl. Snahou slobodomurára má byť cesta vlastného sebazdokonaľovania. Je to filozoficko-mystický smer, ktorý zdôrazňuje najmä ideu humanity a tolerancie. Práve preto slobodomurári odmietajú akýkoľvek dogmatizmus a neznášanlivosť (národnostnú, rasovú, etnickú), ako aj totalitný spôsob riadenia spoločnosti. Pre slobodomurára je jeho osobnosť hrubým kameňom, ktorý musí opracovať vlastným úsilím do ušľachtilého tvaru tak, aby ho bolo možné vložiť do stavby symbolizujúcej ľudské spoločenstvo. Práve preto slobodomurári používajú symboly prevzaté zo stavebníctva, ktoré symbolizujú miery a mravné hodnoty, ako aj ciele, ktoré má slobodomurár sledovať.
Slobodomurárstvo teda svojou podstatou nie je hnutie náboženské, ale nemá ani politické ciele. Predstavuje európsky chápaný humanizmus, zdôrazňuje práva jedinca, a preto sa rýchlo rozšírilo v Európe a Severnej Amerike. Je pochopiteľné, že totalitné režimy slobodomurárstvo potlačovali, a nečudo, že fašizmus označoval slobodomurárstvo za jedného z úhlavných nepriateľov ľudstva, rovnako ako komunizmus. Slobodomurárom nie je priaznivo naklonená ani cirkev, ešte v roku 1917 trestal Zákonník katolíckej cirkvi členstvo v slobodomurárskych lóžach exkomunikáciou. V novom kódexe sa však už slobodomurári nespomínajú medzi organizáciami nepriateľskými cirkvi. Zrejme to ovplyvnila aj účasť slobodomurárov v odboji počas druhej svetovej vojny.
Slobodomurárstvo, tak ako aj iné tajné či polotajné organizácie, rozkvitá dnes nielen na Západe, ale rozširuje svoju pôsobnosť i smerom na Východ. Menej pozitívnou stránkou však je, že členstvo v niektorej z duchovne orientovaných organizácií sa dnes na Západe v mnohých prípadoch stáva skôr záležitosťou módy a dobrého tónu, niečím, "kde sa patrí byť", ako úprimnou snahou stať sa skutočným kameňom na stavbe Božieho chrámu.
Autor: NG/som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
